Liečivé rastliny sú čoraz vyhľadávanejšie a vzácnejšie, ich účinky v súčasnosti pozná už takmer každý človek. Od dávnych čias bylinky sa používajú na liečenie chorôb a výrobu liekov. V liečivých rastlinách sa vyznajú predovšetkým bylinkári, ktorí z rastlín zbierajú koreň, vňať, kvety, listy a z niektorých aj plody. Sušia ich a pripravujú z nich čaje a odvary, šťavy, obklady, sirupy, masti, tinktúry, inhalácie, liečivé kúpele a ostatné lieky a liečivá. Aj veda v posledných rokoch uznáva, že nejeden domáci liečivý prostriedok pôsobí na ľudské telo lepšie než nejaké chemické lieky.
V minulosti sa nechodilo za lekárom pre každú maličkosť. Návštevu lekára si každý nemohol ani dovoliť. Ľud si musel pomáhať sám, či už pri malých poraneniach, alebo pri väčšej nevoľnosti a iných vážnych chorobách.
Niektoré recepty stáročia staré sa zachovali až dodnes. Naši predkovia oplývali poznatkami z prírodného liečiteľstva. Osvedčené recepty sa od pradávna zachovávali v starých mamičkiných skriniach, no niektoré predsa, žiaľ, časom upadli do zabudnutia.
– Liečivé rastliny začal zbierať ešte môj otec a tak nás už ako deti zaúčal, ako ich rozpoznať, – hovorí Padinčanka Zuzana Slivková. Pamätám sa, že už ako desaťročné dieťa som v zime chodila po cintoríne a hľadala rastlinu zimozoľ, čiže myší chvostík. Z tej rastliny sme potom pripravovali masť proti hemoroidom, ktorá je na vonkajšie použitie, natiera sa na boľavé miesto. Masť sme pripravovali takto: nadrobno nakrájané vŕšky myšieho chvostíka (150 g) a za hrsť malinových listov sme smažili na bravčovej masti (20 g), na tichom ohni. Neskoršie sme pripravenú zmes prikryli plátnom a nechali odstáť do rána. Ráno sme ju zohriali iba toľko, aby sme ju mohli precediť cez sitko a redšie plátno, povylievali sme do malých fľašiek a uschovali v chladničke. Poznám mnoho byliniek. Napríklad, taká veľmi známa je napríklad šalvia. Celá rastlina má príjemnú gáfrovito-korenistú vôňu a horkú chuť. V minulosti sa v dedinách pestovala takmer v každom dome. Patrilo jej vždy čestné miesto v domácnosti. Šalvia lieči rôzne zákerné choroby. Hovorí sa, že ako by človek mohol zomrieť, ak má vo svojom dvore šalviu. Listy šalvie sa zbierajú od mája do júla. Zber možno opakovať dvakrát do roka. Dozvedela som sa aj to, že sa šalvia používa aj pri ochoreniach žalúdka a čriev, nadmernom potení, zápaloch dýchacích ciest a proti kašľu. Čerstvé šalviové listy sa môžu použiť na dezinfekciu rán a ošetrenie po poštípaní hmyzom. Tu je jeden z jednoduchých receptov, ktorý môže pomôcť pri bolestiach v chrbte, totiž keď „zatne“ do chrbta. Recept je nasledujúci: odtrhneme si jeden veľký lopúchový list, umyjeme ho, prevaľkáme ho dvakrát – trikrát dreveným váľkom, založíme na chrbticu a ležíme pokojne aspoň hodinu-dve. Veľmi mnoho používam aj čaje, ktoré sama pripravujem. Bylinky sa zbierajú od jari do jesene, ale treba presne vedieť, ktorá bylina má v ktorom období najviac účinku, vtedy ju treba zberať. Napríklad repík sa zbiera v období žatvy, myší chvostík je najlepšie zberať v júni, júli a v auguste, lebo vtedy je najliečivejší.
Svoje liečivé bylinky Zuzana Slivková má celkom nablízku, vysadila si ich do záhrady a má ich aj v črepníkoch. Bylinárstvom sa zaoberá od malička a zaujíma ju predovšetkým preto, lebo je veľmi užitočné. Má veľký počet kníh, z ktorých sa učí o bylinkách, o ich priam čarodejných účinkoch. – Pomáham bylinkami nielen sebe a svojej rodine, ale často som poradila a dala bylinky aj iným spoluobčanom, aby si pomohli, uľavili si v bolesti, žili aj naďalej zdravým životom, – zdôraznila na záver Z. Slivková, padinská bylinkárka.
A. Chalupová