ZELENINÁRSTVO
Do cibuľovej zeleniny patrí cibuľa, cesnak, pór a pažítka.
Najvážnejšou chorobou je pleseň cibuľová (Perenospora destructor). Hlavne za vlhkého počasia sa tvoria na listoch bledé šedozelené oválne škvrny. Postupne sa zväčšujú a nadobúdajú fialovú až hnedú farbu. Napadnuté listy predčasne odumierajú. V dôsledku predčasného odumierania listov klesajú úrody a zhoršuje sa skladovateľnosť. Charakteristická pre túto chorobu je aj sekundárna infekcia napadnutých listov a kvetných stoniek saprofytickými hubami.
OCHRANA: Cibuľu zásadne nepestujeme po sebe na tom istom stanovišti, ozimnú cibuľu a cibuľu zo sadzačiek nepestujeme v blízkosti cibule z priamych jarných výsevov. Na ošetrenie sa odporúčajú prípravky s účinnou látkou chlorothalonil, mancozeb a meďnaté prípravky. Ku všetkým prípravkom je vhodné pridať zmáčadlá (napr. Citowett).
Ďalšou vážnou chorobou je botrytída listov (Botrytis squamosa). Rozširuje sa hlavne za vlhkého počasia. Na listoch sa objavujú biele mierne prehĺbené škvrnky, ktoré sa veľmi rýchlo šíria. Listy postupne hnednú a odumierajú. Chemickú ochranu je potrebné robiť ihneď po objavení sa prvých škvŕn.
Cibuľu a pažítku počas vlhkého a chladného leta napáda biela skleróciová hniloba (Sclerotium cepivorum Berk.). Huba môže napadnúť rastliny už krátko po vyklíčení. Napadnutie sa prejavuje spočiatku vädnutím listov a žltými škvrnami na listoch. Cibule, koreňový systém i výhony sú pokryté bielym plesňovým povlakom, v ktorom sa tvoria čierne skleróciá, ktoré môžu v pôde prežiť až 10 rokov. Na starších rastlinách sa objavuje biele micélium na koreňovom krčku, následne aj práchnivenie koreňov.
OCHRANA: Cibuľovú zeleninu nepestujeme na zamorených pozemkoch 10 rokov. Zostatky rastlín nevyvážame na pozemky, ale likvidujeme na skládkach. Osivo moríme a sadzačku používame zásadne zdravú. Výskyt choroby redukuje aj vápnenie pôdy na hodnotu pH okolo7,0. Moríme tesne pred výsadbou 20 minút prípravkami s účinnou látkou iprodione.
Najvážnejšou chorobou počas skladovania je sivá krčková hniloba (Botritis allii). Huba preniká do koreňového krčku pri zaťahovaní cibule. Prvé príznaky na listoch sa prejavujú pri dozrievaní cibule, keď listy ovísajú a pletivá začínajú mäknúť. Huba postupne prerastá do celej cibule. Na napadnutých cibuliach sa tvorí biele micélium. Pri silnom napadnutí v skladoch môže dôjsť k úplnému znehodnoteniu cibule. Huba sa prenáša osivom, sadzačkou a pozberovými zbytkami.
OCHRANA: Správna agrotechnika – cibuľu nesmieme prehnojovať dusíkom, treba ju zberať v plnej zrelosti za suchého počasia. Pozberanú cibuľu musíme správne vysušiť a dobre uskladniť. Chemická ochrana proti botrytíde listov pôsobí i proti krčkovej hnilobe.
Okrem uvedených chorôb sa na cibuli vyskytuje aj mokrá hniloba cibule (Ervinia carotovora), fuzariová hniloba cibule (Fusarium oxysporum), fytoftórová škvrnitosť (Phytophthora porri) a ďalšie.
Z vírusových chorôb najväčšie škody spôsobuje žltá prúžkovitosť cibule (Onion yellow dwarf virus, OYDV).
Hrdza póru (Puccinia porri Winter) – pôvodcom choroby je huba z čeľade Pucciniaceae. Napáda takmer všetky cibuľové zeleniny. Na jar sa na listoch objavujú žlté, alebo oranžové okrúhle alebo oválne škvrny. Neskôr sa na napadnutých miestach objavujú čierne škvrny. Silne napadnuté listy od vrcholčeka žltnú a odumierajú. Huba prezimuje vo forme teleutospór.
OCHRANA: Na konci vegetácie likvidujeme a pálime pozberové zvyšky. Pozemok na jeseň hlboko zorieme a dodržujeme osevný postup. Porasty striekame s chemickými prípravkami na báze mankozebu.
Alternáriová škvrnitosť a hniloba (Alternaria porri) prejavuje sa a napáda už klíčiace rastliny. Neskôr sa na listoch objavujú oválne šedé až hnedé škvrny, v strede bývajú až fialové. Veľmi často v miestach napadnutia sa listy lámu. Postupne sa napadnutie hubou rozširuje až na cibuľu. Huba sa rozširuje z napadnutých pozberových zostatkov, alebo z prezimujúceho póru. Rozširovanie podporuje hlavne vlhké počasie.
OCHRANA: Zabezpečiť správny osevný postup, pozberové zvyšky je potrebné likvidovať a neponechávať na poli. Porasty striekame meďnatými prípravkami.
K najvážnejším škodcom cibule patrí mínerka pórová – (Napomyza gymnostoma Loew). Napadá cibuľu kuchynskú, pór, cesnak a hlavne všetky okrasné cesnaky.
Na listoch napadnutých rastlín možno pozorovať najprv bledé bodky, ktoré spôsobili imága. Neskôr pozorujeme v listoch míny, ktoré spôsobili larvy. Po dorastení sa larvy kuklia, tesne pod povrchom vrchnej šupky cibule. Škodca má do roka dve generácie, ale za dlhej a teplej jesene môže byť aj tretia generácia, ktorá škodí hlavne na póre. Listy sa deformujú a cibule praskajú. V jednej cibuli sa vyskytuje aj niekoľko lariev. Proti škodcovi sa odporúča chemická ochrana v čase náletu imág, ale nálet môže trvať aj niekoľko týždňov, a preto je potrebné postreky opakovať (môžeme použiť prípravky s účinnou látkou cypermethrin, diazinon).
Veľké škody na cibuli spôsobuje aj kvetárka cibuľová (Delia antiqua Meig.). Je to hmyz z čeľade muchovitých (Muscidae). Mucha je olivovo sivá, dlhá 6 až 7 mm, vajíčka sú biele, dlhé najviac 1 mm. Larva je žltkastá, červovitá, beznohá, dlhá asi 7 mm. Kukly prezimujú v pôde, v máji muchy vyletujú a kladú vajíčka v blízkosti cibuľovín ku koreňovému krčku, alebo pod šupky cibúľ. V júli sa liahnu imága druhej generácie a ich nálet môže trvať až do konca augusta. Larvy ničia mladé rastliny, tieto v dôsledku poškodenia vädnú a hynú. Pri starších rastlinách hnije cibuľa, larvy vyžierajú vnútro, v dôsledku čoho rastliny vädnú.
OCHRANA: Z poľa odstraňujeme a likvidujeme napadnuté rastliny. Osivo pred sejbou moríme. Na dezinfekciu pôdy sa používajú prípravky Basudin 10 G alebo Diazinon 10 G.
Háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci Kühn.) patrí k významným škodcom cibule a cesnaku. Je to hlísta (Nematoda) z čeľade Tylenchidae. Háďatko má nitkovité telo dlhé 1 až 1,5 mm. Larvy prezimujú v pôde, alebo na zvyškoch hostiteľských rastlín. Na jar vnikajú do mladých rastliniek, kde sa živia bunkovými šťavami. Samičky kladú do rastlín vajíčka, z ktorých sa po 5 až 7 dňoch liahnu larvy. Vývojový cyklus háďatka trvá 3 – 4 týždne. Napadnuté rastliny cibule a cesnaku sú pri báze zdurené, listy sú skrútené, deformované, postupne žltnú a uschýnajú. Cibule praskajú na vnútorných cibuľových sukniciach. Na strúčikoch cesnaku sa objavuje hubovitá štruktúra. Bázy cibúľ zahnívajú, v dôsledku čoho odpadnú korene.
OCHRANA: Ničenie a odstraňovanie poškodených rastlín. Potrebné je dodržiavať izolačné vzdialenosti od polí, na ktorých sa pestovali cibuľoviny. Cibuľoviny by sme nemali pestovať po sebe 4 až 5 rokov. Pred výsadbou sa odporúča sadbový materiál moriť prípravkami na báze polysulfidov.
Krytonos cibuľový (Ceutorrhynchus saturalis Fabr.) prezimujúce chrobáky na jar požierajú listy, následne znášajú vajíčka. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré žerú vo vnútri listov, kde vyhrýzajú parenchým. Larvy škodia hlavne v máji a júni.
OCHRANA: Z porastu odstraňujeme a likvidujeme poškodené rastliny. Chemickú ochranu robíme hlavne proti dospelým chrobákom.
Molička cesnaková (Acrolepia assectella Zell.): prezimujúce samičky znášajú v máji asi 100 vajíčok, z ktorých sa liahnu larvy. Húsenice druhej generácie škodia až od septembra. Škody na pažítke a cibuli sa prejavujú v podobe dlhých belavých pásov. Potom sa na miestach požeru objavuje blanka, ktorá vyhryzené miesta pokrýva. Húsenice vyžierajú v listoch chodbičky od špičky listu až po srdiečko rastliny. Srdiečka rastlín neskôr môže zahnívať.
OCHRANA: Dodržiavanie správneho osevného postupu. V čase liahnutia lariev môžeme chemicky ošetriť prípravkami s účinnou látkou dimethoate, fenithrotion, chlorpyrifos-methyl, lambda-cyhalothrin.
pripravila: Ľ. S.
foto: internet