Chrániť všetky vodné zdroje

Z fóra CEDEF v Novom Sade

6. MEDZINÁRODNÉ CEDEF ENERGETICKÉ FÓRUM NA TÉMU POUŽÍVANIE A NAKLADANIE S KOMUNÁLNYMI A PRIEMYSELNÝMI ODPADOVÝMI VODAMI

Je to problém, o ktorom sa právom búrlivo diskutuje. Strategickej suroviny, akou je voda, je čoraz menej a nepreslávili sme sa ani v chránení zásob tohto národného nerastného bohatstva. Jeho opätovné využívanie je v mnohých krajinách, na rozdiel od nás, kde sme v tom len pri prvých krokoch, už dlhoročnou praxou. V Izraeli sa napríklad až 86 percent vody prečisťuje a zase využíva, v Holandsku a Japonsku je tá miera využívania ešte vyššia – nad 90 percent.

U nás sa však celé roky nedbalo na odpadové vody, následkom čoho je veľké znečistenie vodných tokov. Jasný následok skutočnosti, že viac než 65 percent priemyselných zariadení neprečisťuje odpadové vody. Vo Vojvodine sa prečisťuje len asi 10 percent vôd z miest a fabrík, no znečisťovateľov je hojne: okolo päťsto.

Situácia vo viacerých iných oblastiach Srbska je i horšia. Celkovo sa v štáte spracúva medzi päť a desať percent komunálnych a priemyselných vôd, len každá piata obec má zariadenia na to, a menej od troch z piatich domácností je pripojených na sústavu verejnej kanalizácie. A keď sa čosi dlhodobo zanedbá, tak sú potom potrebné miliardy – nie dinárov, ale eur – aby sa to napravilo. Odhaduje sa, že si z predpokladaných vyše desať miliárd eur, ktoré by sme v budúcom desaťročí mali vložiť do dosiahnutia potrebných európskych ekologických štandardov, nad šesť miliárd eur vyžiada oblasť vodného hospodárstva, predovšetkým regulovanie otázky opätovného využívania priemyselných, komunálnych a iných vôd.

O tom, ako sa dostať z krízy, možnom zabezpečení peňazí, regulačnom rámci, rozbore aktuálneho stavu a návrhoch na zlepšenie až kritickej situácie, hovorilo sa na nedávnom medzinárodnom CEDEF energetickom fóre o nakladaní s odpadovými a priemyselnými vodami. Ten 13. mája zoskupil vo veľkej sieni Zhromaždenia APV početných odborníkov, predstaviteľov lokálnych samospráv, zástupcov spoločností pôsobiacich v environmentálnej oblasti… Fórum sa konalo pod záštitou Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia APV, Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia, ako i Agentúry pre ochranu životného prostredia Srbska.

Zmieňujúc sa o uvedenej problematike v mene CEDEF, ktorý v posledných rokoch hrá prím v oblasti ochrany životného prostredia u nás, predsedníčka jeho Správnej rady Jovanka Arsićová-Karišićová podotkla, že zámerom nastolenia takejto témy bolo podnietiť tak štát, ako i lokálne samosprávy a hospodárske spoločnosti seriózne sa venovať problematike vôd. Lebo treba nielenže zmeniť prístup k nej ako zdroju a strategickej surovine tohto storočia, ale aj zabezpečiť obrovské prostriedky, objaviť východiská, vystavať infraštruktúru. Je odhad, že celkové vklady do ochrany životného prostredia dosahujú u nás sumu 1 400 eur na obyvateľa. V štátoch, ktoré pred nami vstupovali do EÚ, to bolo 1 150 eur na obyvateľa. Záver je jasný. Prístupová kapitola 27, týkajúca sa ekológie, bude nielen mimoriadne náročná, ale aj nákladná.

Oto Filip