Človek, ktorý bude chýbať
PIETA ZOSNULÉMU KOLEGOVI A PROFESOROVI DR. MICHALOVI TÝROVI
„Aj keď sme si boli vedomí, že je dlhšie chorý, predsa nás zvesť o jeho smrti zasiahla…” Vetu, ktorú úvodom komemorácie venovanej zosnulému prof. Dr. Michalovi Týrovi vyslovila vedúca Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade prof. Dr. Jarmila Hodoličová, zrejme mali na mysli všetci prítomní v kinosále Filozofickej fakulty v Novom Sade. Všetci, ktorí v pondelok 7. októbra vyjadrili sústrasť ovdovelej manželke Zuzane a dcére Zuzanke Týrovým. Všetci, ktorí mali na mysli predovšetkým ľudskú čistotu sálajúcu z každého slova i gesta Michala Týra, uznávaného odborníka jazykovedca, slovakistu a slavistu, autora a redaktora početných učebníc, odborných publikácií a článkov, ktorý odišiel do dôchodku z postu riadneho profesora Oddelenia slovakistiky FF v Novom Sade roku 2010. Po vzdaní pocty minútou ticha slova sa ujali kolegovia zosnulého.
„Zomrel 5. októbra 2013 ticho, tak ako aj žil…” uzavrela stručný životopis Michala Týra narodeného v Pivnici 26. októbra 1942 prof. Dr. Anna Marićová. Kto ho čo len trochu poznal, nemohol nesúhlasiť s jej konštatáciou: „Bol dobrý človek, nevedel odmietnuť pomôcť, poradiť…”
Rovnako ochotne by sme sa podpísali pod slová prof. Dr. Miroslava Dudka, ktorý o. i. povedal, že si na zosnulého s láskou budú spomínať deti v Hložanoch, kde krátko pôsobil v základnej škole ako učiteľ slovenčiny, i študenti na FF v Novom Sade. Podotkol, že „po profesorovi Miškovi Týrovi teraz zostane veľké prázdno”.
Profesorka vo výslužbe Dr. Mária Myjavcová v texte, ktorý prečítala mimoriadna profesorka Dr. Anna Makišová, si zaspomínala na časy, keď Michal Týr, „skromný človek a chápavý študent profesora Michala Filipa”, po ukončení štúdia českého a slovenského jazyka a literatúry v Belehrade z jej podnetu roku 1967 prišiel na miesto lektora do redakcie Hlasu ľudu.
Pri pietnom akte bola aj delegácia Katedry slovakistiky Filologickej fakulty v Belehrade v čele s doc. Dr. Jaromírom Lindom. V mene belehradských kolegov a študentov hovorila asistentka Stefana Paunovićová-Rodićová, ktorá podčiarkla:
„Obdivuhodne sa vedel k nám priblížiť. Študenti ho úprimne mali radi… Zostáva nám robiť a pracovať tak, aby sme mali čisté svedomie. Vy ste to, pán profesor, dokázali.”
O tom, ako ochotne svoje bohaté vedomosti a skúsenosti uplatnil aj v rámci Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, hovorila predsedníčka Výboru pre vzdelávanie PaedDr. Svetlana Zolňanová. Zdôraznila, že na návrh NRSNM sa prof. Dr. Michal Týr stal laureátom Veľkej medaily svätého Gorazda, najvyššieho pedagogického uznania Slovenskej republiky.
Je len prirodzené, že sa všetkým rečníkom pietneho stretnutia zachveli hlasy, ako i to, že všetci, ktorí hovorili o zosnulom Miškovi Týrovi, hovorili s nefalšovanou nehou a láskou. Inak azda o hovoriť o Človekovi, ktorý mnohým, a dvom Zuzanám najmä, bude chýbať, ani nie je možné.
Nech mu je ľahká vojvodinská hruda.
Juraj Bartoš
