Spolupráca je vynikajúca

9.okt 2013
PhD. Tibor Papp

PhD. Tibor Papp

SLOVO DALO SLOVO: PhD. TIBOR PAPP, RIADITEĽ INŠTITÚTU INFORMATIKY A ŠTATISTIKY (INFOSTAT), BRATISLAVA

Inštitút v čele ktorého Dr. Papp je, má mnohé poslania a činnosti, od riešenia relevantných výskumných, metodických a vývojových úloh po vypracovanie rýchlych odhadov a krátkodobých predikcií, či zaoberanie sa demografickými údajmi zo sčítaní. Ako účastník SEEMIG projektu, zaoberajúceho sa otázkami migrácií, riaditeľ Papp pobudol nedávno v Belehrade. A tém na rozhovor bolo viacej.

– Spolu s našim Republikovým štatistickým úradom a inými partnermi ste aktérmi projektu v rámci európskeho programu Juhovýchodná Európa…

– Ako INFOSTAT prvýkrát spolupracujeme so srbskou štatistikou  v projekte takéhoto rozsahu. s 28. účastníkmi, participantmi na ňom. Tá spolupráca je vynikajúca, zatiaľ všetko robíme podľa plánu. Srbskí kolegovia sú erudovaní odborníci a máme radosť, že môžeme s nimi  spolu robiť.

– Ako je Slovensko na tom s migráciami a na čo sa vy konkrétne zameriavate?

– My na Slovensku nejaký významný problém s migráciou nemáme, na rozdiel od Srbska kde presuny obyvateľov bežia desaťročia a ešte sa neskončili. Náš prínos k projektu, čo aj pre Srbsko bude prínosom, sú prognózy do roku 2050 ohľadne migrácií. Prognózy sa počítajú podľa toho čo . Prognóza je vlastne  o tom čo očakávame, že bude v tejto oblasti do uvedeného roku.

– Tak ako aj v Srbsku, i na Slovensku prebiehalo predvlani sčítanie ľudu. Aké sú tie základné demografické trendy: klesá aj u vás ráznejšie počet obyvateľov ako u nás?

– Tak u nás, ak nechcem veľmi nadsadzovať, sa držíme nad hladinou, no je to len také malé percento. Neubúdame, rastieme, ale je to v podstate mizivé percento.

– Jednou z našich príznačnosti je i rozličná vyvinutosť oblasti…

– Regionálne rozdiely sú aj u nás veľké, možno až obrovské. Máme Bratislavu a možno Košice na východe, kým je zbytok Slovenska regionálne menej rozvinutý. Je tam menej práce, takže ľudia chodia za robotou do dvoch najväčších miest…

– Aj do zahraničia?

Tiež. Napríklad do Rakúska kde sa hľadajú opatrovateľské služby  vo veľkých množstvách. Taktiež do Írska, Anglicka, kde odchádza menšie množstvo ľudí. Pre zahraničie sú zaujímavé i také naše profily ako sú odborníci na informačné technológie, ktorých je pomerne málo. Predvlani bol štrajk lekárov, takže i títo odchádzajú za lepším platom, za lepšou kariérou do zahraničia. A to aj pociťujeme.

– V štatistike ste očividne doma. Venujete sa jej celý život?

– Ani nie. Ja som politológ. No dá sa to zladiť jedno s druhým, lebo i politológovia potrebujú dáta. Bez toho sa ťažko robí niečo v dnešnom svete. Štatistika nám dáva čísla, ktorých sa musíme držať, no ich interpretácia môže byť aj voľná…

                                                           Oto Filip

 

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs