SLOVO DALO SLOVO: PhD. TIBOR PAPP, RIADITEĽ INŠTITÚTU INFORMATIKY A ŠTATISTIKY (INFOSTAT), BRATISLAVA
Inštitút v čele ktorého Dr. Papp je, má mnohé poslania a činnosti, od riešenia relevantných výskumných, metodických a vývojových úloh po vypracovanie rýchlych odhadov a krátkodobých predikcií, či zaoberanie sa demografickými údajmi zo sčítaní. Ako účastník SEEMIG projektu, zaoberajúceho sa otázkami migrácií, riaditeľ Papp pobudol nedávno v Belehrade. A tém na rozhovor bolo viacej.
– Spolu s našim Republikovým štatistickým úradom a inými partnermi ste aktérmi projektu v rámci európskeho programu Juhovýchodná Európa…
– Ako INFOSTAT prvýkrát spolupracujeme so srbskou štatistikou v projekte takéhoto rozsahu. s 28. účastníkmi, participantmi na ňom. Tá spolupráca je vynikajúca, zatiaľ všetko robíme podľa plánu. Srbskí kolegovia sú erudovaní odborníci a máme radosť, že môžeme s nimi spolu robiť.
– Ako je Slovensko na tom s migráciami a na čo sa vy konkrétne zameriavate?
– My na Slovensku nejaký významný problém s migráciou nemáme, na rozdiel od Srbska kde presuny obyvateľov bežia desaťročia a ešte sa neskončili. Náš prínos k projektu, čo aj pre Srbsko bude prínosom, sú prognózy do roku 2050 ohľadne migrácií. Prognózy sa počítajú podľa toho čo . Prognóza je vlastne o tom čo očakávame, že bude v tejto oblasti do uvedeného roku.
– Tak ako aj v Srbsku, i na Slovensku prebiehalo predvlani sčítanie ľudu. Aké sú tie základné demografické trendy: klesá aj u vás ráznejšie počet obyvateľov ako u nás?
– Tak u nás, ak nechcem veľmi nadsadzovať, sa držíme nad hladinou, no je to len také malé percento. Neubúdame, rastieme, ale je to v podstate mizivé percento.
– Jednou z našich príznačnosti je i rozličná vyvinutosť oblasti…
– Regionálne rozdiely sú aj u nás veľké, možno až obrovské. Máme Bratislavu a možno Košice na východe, kým je zbytok Slovenska regionálne menej rozvinutý. Je tam menej práce, takže ľudia chodia za robotou do dvoch najväčších miest…
– Aj do zahraničia?
– Tiež. Napríklad do Rakúska kde sa hľadajú opatrovateľské služby vo veľkých množstvách. Taktiež do Írska, Anglicka, kde odchádza menšie množstvo ľudí. Pre zahraničie sú zaujímavé i také naše profily ako sú odborníci na informačné technológie, ktorých je pomerne málo. Predvlani bol štrajk lekárov, takže i títo odchádzajú za lepším platom, za lepšou kariérou do zahraničia. A to aj pociťujeme.
– V štatistike ste očividne doma. Venujete sa jej celý život?
– Ani nie. Ja som politológ. No dá sa to zladiť jedno s druhým, lebo i politológovia potrebujú dáta. Bez toho sa ťažko robí niečo v dnešnom svete. Štatistika nám dáva čísla, ktorých sa musíme držať, no ich interpretácia môže byť aj voľná…
Oto Filip
Minister zahraničných vecí Marko Đurić sa v Paname zúčastnil na zasadnutí Rady ministrov Asociácie karibských štátov. Đurić v rozhovore s novinármi na začiatku návštevy zdôraznil, že je dôležité, aby Srbsko ešte viac...
Čítaj viacDetailsPrezident Srbska Aleksandar Vučić bol dnes prítomný na otvorení 21. Svetového kongresu ekonómov Medzinárodnej ekonomickej asociácie. Témou tohtoročného kongresu je globálna ekonomická realita. Vo svojom príhovore poznamenal, že dnešné výzvy sú príliš...
Čítaj viacDetailsPredseda vlády Srbska Đuro Macut dnes vyhlásil, že návrh zákona o rodičoch – opatrovateľoch a opatrovateľoch sa dostane do parlamentného konania začiatkom júla, pričom uplatňovanie tohto dokumentu by sa malo začať od októbra....
Čítaj viacDetails1633 – taliansky astronóm a filozof Galileo Galilei odvolal pred inkvizičným súdom Koperníkovo učenie o tom, že Zem sa otáča okolo Slnka. 1767 – narodil sa pruský filológ, filozof, teoretik umenia, diplomat a štátnik...
Čítaj viacDetails
