Herec je vraj ako matná hlina… Povedal niekto. Pamätám sa, počul som to, keď som prišiel, lepšie povedané, keď ma pozvali do ochotníckeho divadla VHV v Petrovci v tom, trochu už dávnom roku 1994.
Stretol som tam kopu zaujímavých ľudí, ktorí odtiaľ odchádzali, prichádzali, či sa zase vracali tam. Ako herci, ako ľudia nadŕžajúci divadlu. A petrovské divadlo vždy malo dobrých, vynikajúcich hercov a tých, ktorí tam z rôznych dôvodov nezotrvali zaveľa, ale predsa v ňom nechali kus seba, kus svojej práce.
Pavel Spevák-Bratina, synonymum divadelného ochotníckeho života nášho slovenského a vojvodinského. Takmer jedno desaťročie pôsobil na doskách, ktoré svet znamenajú. Sedemdesiate roky minulého storočia boli v petrovskom divadelnom ochotníctve poznačené jeho bravúrnymi výkonmi. Ani sám sa nepamätá, koľko úloh na javisku stvárnil.
Debutoval, ako nám povedal, roku 1968 v slovenskej klasike Kubo od Jozefa Holého. Nepamätá sa už presne, kto bol režisérom. Predpokladá, že túto hru začal inscenovať Andrej Privratský a dokončil ju Mića Vasiljević. Hral tu žandára, aby za túto epizódnu úlohu získal aj cenu. Predtým žil a robil v Novom Sade. Zakončil tam Strednú strojnícku školu, aby potom v Jugoalate robil ako precízny kovobrusič. Spomína si, že býval v známej ulici Jovana Cvijića u pána Žarka Stanimirovića a že v susedstve žil Đorđe Balašević.
Po návrate z vojenčiny roku 1971 a po odchode brata Jána do Austrálie sa vrátil do Petrovca. Začal pomáhať rodičom poľnohospodárom. Patril k tým, ktorí v dedine medzi prvými mali najlepšiu poľnohospodársku techniku. Ako hovorí, neraz sa divadelný text učil v poli pri oračke, počas práce na traktore.
Dve veľké lásky sprevádzali Pavlovu mladosť. Láska k divadlu a láska k hokeju, ktorý v Petrovci v polovici šesťdesiatych rokov začal i hrávať.
Dokonca bolo i takých chvíľ, keď kvôli hokeju musel odísť z divadelných skúšok do Nového Sadu na tréning. A keď známy režisér zo Slovenska Andrej Chmelko, ktorý si vážil hereckú disciplínu, jednoznačne povedal: „Pán Spevák, vyberte si, čo chcete radšej, či hrávať divadlo, alebo hokej?“, Pavel si predsa zvolil hokej lebo nemohol prepásť zápas na belehradskom Tašmajdane, kde Petrovčania porazili skopský Vardar. V Petrovci okrem Pavla Speváka-Bratinu bolo hodne hokejových nadšencov, ako napr. Ivan Križan-Iko, Miroslav Čáni, Samuel Boldocký, Samuel Topoľský-Ťoti, Karol Menďan, či všestranný športovec Janko Labát. Veľkú podporu hokejovému športu dával aj Ivan Majera.
Ak sa vrátime k menu známeho režiséra zo Slovenska Andreja Chmelka, Pavel s ním predsa spolupracoval v predstavení Ženba Krenčinského. K tejto spolupráci sa musí uviesť jedna anekdotická príhoda. Totižto petrovskí divadelníci boli na zájazde v slovenskom Prešove. Na recepcii bol i pán Chmelko, ktorý pri prípitku nezabudol osobitne pozdraviť i petrovského hokejistu?!
K divadelnej osobnosti Pavla Speváka-Bratinu sa viaže hodne anekdotických príbehov. K nejakej zvláštnej disciplíne nemal vrúcny vzťah. Tak ho raz pri jednom hosťovaní v Starej Pazove Petrovčania „zabudli“. Pohostinní domáci ho spolu s Ivanom Radikovićom pritúlili, poskytli mu nocľah a ráno ešte i peniaze na lístok na cestu do Nového Sad dali. V Novom Sade sa, pravda, museli zastaviť v staničnej kaviarni, v ktorej pracoval nik iný, ako Petrovčan Ján Kukučka, dnes majiteľ petrovského hostinca Rovina.
Pavel Spevák-Bratina spolupracoval s mnohými režisérmi, predovšetkým s Andrejom Privratským, Lukom Dotlićom, Mićom Vasiljevićom, Jaromírom Grňom, kým s Ľuboslavom Majerom len v poslednom svojom vystúpení v roku 1993 v Aristofanovej Lýsistrate.
K jeho najlepšiemu hereckému výkonu sa pripisujú dve predstavenia. Ide o hru Ivana Bukovčana Slučka pre dvoch alebo domáca šibenica, v réžii Jaromíra Grňu z roku 1972, ako aj o Solovičovu hru Žobrácke dobrodružstvo v réžii Andreja Privratského roku 1978.
V Prizrene si za úlohu holiča Gejzu v predstavení Žobrácke dobrodružstvo vyslúžil nezabudnuteľné ovácie, a po predstavení celá scéna bola zasypaná kyticami kvetov.
Pavel Spevák hral spolu s mnohými vynikajúcimi petrovskými hercami, ku ktorým aj sám patril. Predovšetkým si spomína na Ondreja Koroša, Pavla Čiliaka, Jána Čániho-Grófa, Annu Labátovú, manželov Častvenovcov, Katarínu Melegovú, Vieru Balážovú, Miroslava Babiaka…, tiež na Pavla Franku a Vladimíra Lačoka, ktorí pracovali v technike. Veď spomienky neblednú…
Samuel Medveď
Každý rok si spoločnosť 22. novembra pripomína svätú Cecíliu, ochrannú patrónku hudobníkov a spevákov, ktorej príbeh odvahy, viery a lásky k Bohu je inšpiráciou už po stáročia. Táto urodzená rímska mučenica, ktorá...
Čítaj viacDetailsKaždý rok si 21. novembra pripomíname Svetový deň televízie. Tento deň, vyhlásený v roku 1996, zdôrazňuje význam televízie ako mocného média, ktoré ovplyvňuje rozhodovanie a spája svet. Televízia je viac než len...
Čítaj viacDetailsDnešný deň patrí Sviatku svätého Alberta Veľkého, patróna všetkých vedcov a mysliteľov. Albert Veľký, známy aj ako Albertus Magnus, bol výnimočnou postavou stredovekej Európy. Tento nemecký učenec sa venoval širokému spektru vied...
Čítaj viacDetailsYalova Univerzita od nasledujúceho roku zavedie nový predmet, na ktorom sa bude vyučovať tvorba pop hviezdy Beyonce, ktorá má rekordných 99 Grammy nominácií a ktorá je uznávaná, ako jedna z najvplyvnejších umelkýň v histórii hudby....
Čítaj viacDetails
