Čoraz hlbšie morálne dno?

foto: www.sxc.hu

Násilie a vandalizmus na uliciach našich miest a dedín pokračuje. Nič sa nemení, alebo mení sa iba na horšie? Dokonca aj veková kategória násilníkov klesá.

V posledných dňoch mnohé vojvodinské médiá priniesli informáciu o tom, že v Novom Sade dvaja chlapci vo veku 8 a 12 rokov zaútočili na mladú žobráčku s asi trojročným dieťaťom, pričom do nich hádzali pivové fľaše. Policajná hliadka vraj nepriskočila na pomoc, hoci nahlásenie o tom čine dostala.

Prednedávnom videokamera zaznamenala, ako mladá dievčina „zbiera“ korisť, ktorá náhodou vypadla z rúk maskovaného lupiča, keď okradol zmenáreň vo vojvodinskom sídelnom meste.

V Petrovci počas sviatkov úradovali vandali. Terčom útoku bola ekostudňa.

Vo Valjeve zaútočili na novinára.

Na nich útočia aj inde. Nateraz „iba“ verbálne, rétorikou, ktorá tak veľmi pripomína deväťdesiate roky, ktoré všetci a vždy odsudzujeme ako neľudské…

Je čoraz zreteľnejšie, že naše spoločenstvo upadlo do hlbokej hodnotovej a mravnej krízy a potrebuje záchranný povraz, ktorý v rovnakom smere budú ťahať všetci.

Niektorí tvrdia, že k mravnej biede priviedla hospodárska kríza a v našom prípade aj dlhotrvajúca transformácia.

Na tento spoločenský, najjemnejšie povedané, jav sa možno dívať aj z iného zorného uhla, o ktorom kedysi dávno hovoril zakladateľ jedného veľkého obuvníckeho, strojárenského a chemického koncernu v bývalom Československu, ktorý pretrváva už viac ako storočie.

Podľa zakladateľa koncernu Tomáša Baťu to, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je len druhé meno pre mravnú biedu.

„Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je veľa ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné sanovať peniazmi. V situácii, v ktorej sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme mravné stanovisko k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. Treba prekonať krízu dôvery. Dôvera je vec osobná a dôveru je možné obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom.”

Možno jeho videnie prekonania Veľkej hospodárskej krízy na začiatku 30. rokov 20. storočia treba rozanalyzovať, a potom zvážiť, či niektoré aspekty uvedeného náhľadu je možné aplikovať na prelomenie „našej” krízy.

 Vladimíra Dorčová-Valtnerová