INTERVIEW: PREDRAG ÐURIĆ, zakladateľ vydavateľstva ROSENCRANTZ z Maglića

18.jan 2014

INTERVIEW: PREDRAG ÐURIĆ, zakladateľ vydavateľstva ROSENCRANTZ z Maglića

Deviate umenie, komiks, v poslednom čase ako fénix z popola vylieta k čitateľom. Aj vďaka vydavateľstvu Rosencrantz z Maglića, ktorého zakladateľom je Predrag Ðurić, z povolania lekár a univerzitný profesor, zo záľuby zanietený čitateľ komiksov a autor komiksových scenárov.

Foto z domovskej stránky webovej stránky vydavateľstva Rosencrantz (foto: archív P. Ðurić)

Foto domovskej stránky webovej stránky vydavateľstva Rosencrantz (foto: archív P. Ðurić)

I keď čitateľská obec tejto literárno-vizuálnej literatúry sa u nás nemôže pochváliť s „nižším” vekovým priemerom, skôr ho vidíme v rukách tridsiatnikov a starších, predsa v súčasnosti zaznamenávame kvalitné pokusy o návrat komiksu do rúk najmladších a mladších čitateľov.

O komikse a vydavateľstve Rosencrantz sme sa rozprávali s Predragom Ðurićom z Maglića.

– Ako sa vám podarilo „materializovať” ideu o založení vydavateľstva, ktoré predovšetkým publikuje komiksy?

– Už niekoľko rokov Stredisko pre edukáciu, toleranciu a multikultúrnosť realizuje projekt Vojvodinský komiks, ktorého cieľom je pred zabudnutím zachrániť najvýznamnejších domácich kresličov.

V 80. rokoch Nový Sad bol jeden z najväčších európskych stredísk komiksového umenia a viac desiatok autorov publikovalo svoje diela, z ktorých mnohé zažili veľký úspech v celej Európe.

 

Počas realizácie projektu sme prišli k záveru, že viac ako dvadsať rokov domáci autori nemajú dobrú príležitosť na publikovanie svojich diel.

Komiks, ak sa priamo netýka aktuálnych politických dianí, nie je komerciálny, a to je jeden zo základných dôvodov, prečo ho veľkí vydavatelia „zaobchádzali”.

Neprítomnosť komiksu počas 90. rokov priviedlo k tomu, že ho dnes čítajú predovšetkým dospelí. Napríklad vo Francúzsku náklady niektorých komiksov dosahujú 10- až 100-tisíc exemplárov, čítajú ho všetky generácie a výskumy dokladujú, že trinásťročné dieťa v priemere prečíta 37 komiksových albumov.

Uvedomujúc si tieto údaje a pri kamarátení s domácimi autormi sme v roku 2012 prišli na ideu založiť vydavateľstvo, ktorého cieľom bude prezentácia domáceho komiksu.

Zároveň sa nám podarilo, okrem komiksových publikácií, vydať aj jeden román.

Predrag Ðurić, zakladateľ Rosencrantza

Predrag Ðurić, zakladateľ vydavateľstva Rosencrantz

– Koľko vydaní máte za sebou a akú máte finančnú podporu v tejto pionierskej akcii v malom prostredí, akým je Maglić?

– Za pol druha roka, koľko existuje Rosencrantz, sme vydali deväť komiksových albumov a v roku 2014 plánujeme vydať ďalších sedem.

Žiaľbohu, aj napriek tomu, že sme sa obracali na mnohé inštancie, zvlášť na Pokrajinský sekretariát pre kultúru, akákoľvek podpora, hoci verbálna, vystala.

– Veľké srbské vydavateľstvá sú vašou konkurenciou alebo motiváciou?

– Je zaujímavé, že v Srbsku a v regióne existujú desiatky vydavateľstiev, ktoré vydávajú spravidla iba komiksy. Keďže zverejňujú hlavne zahraničné komiksy, nepredstavujú konkurenciu.

Väčší problém predstavuje distribúcia, zvlášť do krajín regiónu, lebo vývoz, ako aj účasť na medzinárodných veľtrhoch a festivaloch komiksu, sú drahé a komplikované pre malé vydavateľstvá.

– Spolupracujete s mnohými kresličmi komiksu – z celého sveta…

– Od samotných začiatkov Rosencrantza veľa autorov zo zahraničia nás kontaktovalo a vyjadrilo žiadosť o spoluprácu s nami. V tejto chvíli spolupracujeme s kresličmi z USA, Veľkej Británie, Talianska, Španielska, Mexika, Brazílie, Litvy.

Všetci pracujú na komiksoch, ktoré majú našu lokálnu, vojvodinskú tematiku, takže komiksy tvoria jeden zaujímavý umelecký celok, vlastne poukazujú na to, ako nás cudzinci vidia alebo ako si nás predstavujú.

– Uplynulý rok pre vás a vaše vydavateľstvo bol veľmi aktívny.

V Kultúrnom stredisku v Gornjom Milanovci na prezentácii albumu Detektiv Lakonogić, jún 2013 (foto: archív P. Djurić)

V Kultúrnom stredisku v Gornjom Milanovci na prezentácii albumu Detektiv Lakonogić, jún 2013 (foto: archív P. Ðurić)

 

– U nás existuje niekoľko veľkých podujatí, keď ide o komiks.

Okrem na Knižnom veľtrhu v Belehrade a Salóne komiksu zúčastnili sme sa aj na Novosadskom víkende komiksu, Balkánskej prehliadke mladých autorov komiksu v Leskovci, Medzinárodnej konvencii komiksu v Kragujevci, Festivale komiksu Stripolis v Zreňanine.

Pre nás sú vzácne prezentácie v malých prostrediach, akými vlani boli tie v Kraljeve, v Gornjom Milanovci, Kovine, Inđiji, Maglići.

Napríklad v mestečku Gornji Milanovac viac ako 30 návštevníkov zostalo pred dverami Kultúrneho strediska, lebo sa nevmestilo do miestnosti, v Kraljeve bolo viac ako sto návštevníkov a v Kovine aj napriek dažďu a vetru Mestská knižnica bola vyplnená do posledného miesta.

– Koniec roku 2013 ste privítali s uznaniami od renomovaných novín a magazínu – novosadského Dnevnika a NIN-a.

– NIN vždy koncom roka zverejňuje top rebríček desať najlepších udalostí roka v oblasti komiksu. To, že sa Rosencrantz našiel na druhom mieste, pre nás je veľké uznanie.

V Dnevnikovom top rebríčku vydaní z oblasti komiksov sa našli aj dve naše vydania – Detektiv Lakonogić a Poslednja stanica. I napriek tomu, že ide o symbolické uznania, sú pre nás dôležité, pretože nám hovoria, že sme na dobrej ceste.

Bolo by dobre, keby tieto uznania vplývali aj na prezentáciu domáceho komiksu vôbec, zvlášť v zmysle jeho návratu do knižníc a kníhkupectiev. 

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs