Divadlo Babylon najlepšie na Balkáne

Autorský projekt Miroslava Kožíka Babylon v podaní súboru SD VHV Stará Pazova pôsobiaceho pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka bol vyhlásený v nedeľu 28. júla za najúspešnejší na tohtoročnom 56. Festivale festivalov divadelných ochotníkov v Trebinji (Bosna a Hercegovina). Podľa rozhodnutia odbornej poroty divadlu Babylon bolo udelených až 5 Zlatých masiek festivalu. Hodnotné uznania okrem celého súboru za kompletne najlepšie podané predstavenie dostali i Miroslav Kožík za réžiu a scénografiu, Miroslav Bako za najlepšiu originálnu hudbu a Ivana Baková za najlepšie kostýmy. Po návrate z tohto zahraničného festivalu v miestnostiach Klubu VHV v Starej Pazove sme sa rozprávali s odmeneným režisérom Miroslavom Kožíkom a zvlášť nás zaujímali úspechy a plány tohto mladého a talentovaného divadelného súboru.

Už dostať sa na tento balkánsky divadelný festival je úspech. Očakávali ste také skvelé výsledky v Trebinji?

– Naším prvoradým cieľom bolo dobre zahrať predstavenie, a tým dôstojne reprezentovať SD VHV Stará Pazova a samotný spolok. Zaviazala nás k tomuto určitým spôsobom aj bohatá tradícia staropazovského divadelníctva a do Trebinja sme s naším divadelným súborom cestovali s pocitom zodpovednosti – zahrať to na vysokej úrovni. Na tomto renomovanom festivale staropazovské divadlo vždy dosahovalo krásne výsledky a samotní organizátori a početní divadelní odborníci, zapojení do práce festivalu, i tentoraz vedeli a boli pripravení, čo môžu od nás očakávať. V ochotníckej divadelnej činnosti festival v Trebinji je vrcholom úspechu a mnohí si aj dnes tam spomínajú na zahrané predstavenia pazovských hercov v uplynulých festivalových ročníkoch.

Aké boli reakcie na predstavenie po samotnom vystúpení?

– Divadlo Babylon bolo piatym súťažným predstavením na festivale. Na rozhovoroch po predstavení sme dostali iba slová chvály a naše predstavenie porovnávali s predstavením zo Slovinska Pif paf puf, zahrané v roku 1986. Bolo to údajne doteraz najlepšie predstavenie v dejinách trebinjského festivalu, no ako divadelní odborníci konštatovali, my sme ho s naším Babylonom prekonali. Rozhovory po predstavení boli veľmi kvalitné, boli vonku pred divadlom, na otvorenom priestore. Odborná porota sa v nich nezúčastnila a napríklad pamätám si na slová Luku Kesmana, hlavného selektora pre Bosnu a Hercegovinu, ktorý o nás takto povedal: „Toto predstavenie nebolo pohybovým predstavením a každý, kto povie, že je neverbálnym teátrom, tak sa mýli. Toto je práve verbálne divadlo, lebo oni vyslovili toľko slov pohybmi ako máloktoré klasické predstavenie.“

Sprítomníte nám slávnostné vyhodnotenie festivalu, a poviete, aký je to vlastne pocit: byť najlepší medzi najlepšími?

– Udelenie cien sa konalo pre nás v nezvyčajnom termíne, niekde po polnoci. V ten deň bolo najprv zahrané posledné súťažné predstavenie, a potom odznel príležitostný záverečný program. Do samotného vyhlásenia najúspešnejších na festivale nikto nevedel o rozhodnutiach odbornej poroty. V súbore vládli silné emócie, keď sme začali získavať Zlaté masky festivalu… Z úhrnne deväť Zlatých masiek divadelný súbor Babylonu bol odmenený piatimi. Doteraz ani jedno predstavenie z našej krajiny nezískalo toľko hodnotných uznaní. V Trebinji sme zvíťazili s nadšenými ováciami milovníkov Tálie, a ten pocit šťastia a spokojnosti celého súboru sa veľmi ťažko dá opísať slovami. Treba to zažiť.

Babylon je druhá časť z naplánovanej trilógie. Aké doteraz získalo úspechy?

– Premiéra predstavenia Babylon bola 24. marca toho roku v Starej Pazove. A presne v ten deň, ale pred 10 rokmi, ja som debutoval ako herec v predstavení Miroslava Benku Chlieb a hry. Po úspešnej premiére náš súbor sa dostal na oblastnú prehliadku do Irigu, kde sme získali prvé miesto a niekoľko uznaní (originálna hudba, réžia, kolektívna hra…). Na vojvodinskej prehliadke v máji v Starej Pazove sme obsadili druhé miesto a úhrnne sedem cien. Nasledovala republiková prehliadka ochotníckych divadiel v Kule, kde sme získali prvé miesto. Tu sme boli odmenení za najlepšiu réžiu a za najlepšiu hudbu. Nuž a z 56. trebinjského festivalu sme sa do Pazovy vrátili, ako sme už povedali, ako víťazi s piatimi Zlatými maskami.

Aké sú ďalšie plány?

– Toto predstavenie bude aj naďalej žiť. Máme hodne kontaktov a pozvaní na početné vystúpenia či už v rámci profesionálnych alebo ochotníckych festivalov a prehliadok. To, čo nás očakáva v blízkej budúcnosti, je vystúpenie 27. augusta na Scénickej žatve v Martine na Slovensku. Ináč aj tá tretia časť trilógie – najprv boli Neresti ľudstva, potom Babylon – v mojej hlave je už vytvorená a čaká iba na realizáciu.

A na záver ešte keby ste nám povedali, kto vám vštepil lásku k divadlu?

– Rodina Kožíková je divadelná rodina. Mám dvoch strýkov –vynikajúcich divadelníkov, Zdenka Kožíka z Pazovy a Paľka Kožíka z Kovačice. Jednoducho vyrastal som s divadlom, sledoval som, ako sa pripravujú doma na skúšky, chodieval som ich na predstavenia pozerať… Mojím príbuzným je i Miroslav Benka. A veľmi dobre sa pamätám, keď som bol žiakom 5. ročníka základnej školy, moja profesorka slovenského jazyka Vierka Diovčošová nám dala za úlohu napísať slohovú prácu na tému: Keď narastiem budem… Ja som napísal, že budem režisérom.

Za rozhovor ďakuje: Anna Lešťanová