Doktoráty vo verejnom registri

6.feb 2015

Doktoráty vo verejnom registri

03 DSCF9690EDITORIÁL

Vysoké vzdelávanie v našej krajine neraz čelí otrasom, ale stále je podľa slov ministra Verbića „najkvalitnejšou časťou vzdelávacieho systému v Srbsku“. Pred štyrmi mesiacmi schválené zmeny zákona o jeho regulovaní majú ho ešte zdokonaliť.

Jednou z tých zmien Zákona o vysokom vzdelávaní, ktorá sa má uplatňovať od marca tohto roku, je povinnosť univerzít založiť digitálny repozitár. Je to svojrázny verejný servis digitálnych knižníc, kde sa trvalo v elektronickej podobe zachovávajú obhájené doktorské dizertácie, spolu s príslušnými dokumentmi o práci komisie, o autorských právach. Okrem v tomto súčasnom prevedení majú sa aj naďalej uschovávať i v tlačenej podobe v príslušnej knižnici. Také repozitáre pre už skôr obhájené dizertácie niektoré univerzity mali aj pred tým minuloročným septembrom, spravidla na stránke svojich knižníc. Napríklad v repozitári Univerzity v Belehrade majú toho času takmer 1 300 doktorátov obhájených na fakultách tejto univerzity v uplynulých troch rokoch, aj Univerzita v Novom Sade má tento servis digitálnej knižnice, a to od roku 2013.

Zákonné novinky nakladajú však doktorské práce a správy komisie o ich vyhodnotení zverejniť na oficiálnej univerzitnej internetovej stránke aj pred ich obhajobou, a to najmenej tridsať dní pred týmto slávnostným činom. Sprístupňujú sa takto kvôli teraz tak často spomínanej transparentnosti, ale i z prevenčných dôvodov. A aby sa nemohli kopírovať (ani celé, ani ich časti) budú opatrené špeciálnou elektronickou ochranou. V týchto dňoch osemnásť fakúlt Univerzity v Belehrade určilo, kto bude mať konkrétne na starosti zverejňovanie týchto materiálov na vyhranenom internetovom portáli. Majú už prvé skúsenosti, aj keď ide o návštevnosť tohto portálu. Záujemcovia si tam toho času môžu pozrieť dvadsať týchto vedeckovýskumných prác, a veru tú možnosť aj využívajú. Logicky je predpokladať, že polovica návštev bola zo zvedavosti, či portál skutočne funguje, a ostatných záujemcov prilákala téma. Pochvaľujeme si túto novú prax, lebo „vynaliezavých“ vždy bolo a bude, a do neba volajúca krivda je, keď si niekto titul a miesto vo vysokých vedeckých kruhoch získa nečestným spôsobom: krádežou väčšej alebo menšej časti mravčej práce niekoho iného. Reagovanie na takéto nečestné počínanie sme mali svojho času i v našich novinách.

Zmeny a doplnky Zákona o vysokom vzdelávaní nakladajú našim fakultám i kratšie lehoty na uznávanie diplomov získaných v zahraničí. Je to jedným z tých správnych krokov, ako odborníkov dostať do Srbska. Keď ide o skončených vysokoškolákov z radov vojvodinských Slovákov, je to cesta, ako ich vrátiť späť zo Slovenska, lebo tam najčastejšie po získaní diplomu zakotvia. Mali sme už príklady, že naši mladí ľudia boli ochotní vrátiť sa do rodiska, dokonca bola tu aj šanca na zamestnanie, ale brzdou bola zdĺhavá, aj finančne náročná, dokonca možno aj nemožná nostrifikácia diplomu. Aj táto iniciatíva k náprave je zatiaľ iba na papieri, ale teší skutočnosť, že kompetentní pochopili, ako v tomto smere konať.

Vieme, že po návrat mladých odborníkov so slovenskými vojvodinskými priezviskami, ale s bratislavským, košickým či nitrianskym prízvukom je ešte ďaleko, ale vieme si ho už teraz celkom jasne predstaviť.

Anna Francistyová

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs