Dotyky s prírodou

Lásku k prírode prejavoval už v detstve, kým si biológiu obľúbil už v základnej škole v Odžakoch. Nuž nie div, že Oliver Fojkar na súťažiach z tohto predmetu dosahoval pozoruhodné výsledky, ako ani to, že mu práve táto oblasť ovplyvnila výber povolania. Rozhodol sa študovať na Prírodovedno-matematickej fakulte, na ktorej r. 1995  absolvoval biológiu,  výskumný smer. O päť rokov neskôr na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade získal hodnosť magistra. Počas roku 1998 sa  navyše stačil zdokonaľovať aj na Univerzite v Štokholme.

Stal sa členom Združenia filmových a TV pracovníkov Vojvodiny, od r. 1997 i Medzinárodného združenia FFC. Na novosadskej Otvorenej univerzite získal certifikát pre kameru (2006), má aj diplom potápača z Professional Scuba Schools. Mr. Oliver  Fojkar je aj zakladateľom a predsedom akademického Spolku pre výskum a ochranu prírody v Novom Sade. Dnes v Pokrajinskom ústave pre ochranu prírody v Novom Sade pôsobí ako náčelník Oddelenia pre prezentáciu, školenia a vzťahy s verejnosťou. Je autorom viac ako pätnástich vedecko-populárnych filmov z oblasti prírody a ekológie, v ktorých objavuje krásu prírody a ozrejmuje význam ochrany prostredia, jeho rozmanitého rastlinného a živočíšneho sveta.

Film Bele rode moje ravnice vznikol v rámci projektu Sigurna gnezda za bele rode (2006 – 2008) a finančne ho podporilo Veľvyslanectvo Holandska v Belehrade. Podieľali sa na ňom i Spolok pre ochranu a výskum vtáctva Vojvodiny a Pokrajinský ústav pre ochranu prírody z Nového Sadu. Vďaka tomuto projektu vo Vojvodine položili sto nosičov na tie elektrické stĺpy, na ktorých bocianom predtým hrozilo nebezpečenstvo, umožňujúc tak nový spôsob spolužitia ľudí s týmto symbolom vojvodinskej roviny.

Jedným z jeho obľúbených filmov je Moj prijatelj štiglić z r. 2004, ktorým v Japonsku získal grand prix. Zaoberal sa tu silnou ekologickou témou – zase vtáctvom, a niektorými jeho druhmi, ktorých tragický koniec často  spôsobuje človek. Okrem tohto, jeho ďalším obľúbeným filmom je aj Reka života, znázorňujúci 588 km nášho Podunajska, s početnými prírodnými a kultúrnymi krásami rieky Dunaj. Sú tu i jeho ďalšie známe filmy: Gljive Fruške gore, Konji krčedinske ade, U senci civilizacije, Molitva za goru, seriál Priroda kao život…

Účinkoval s nimi na prestížnych medzinárodných filmových festivaloch v Taliansku, Grécku, Anglicku, Japonsku, Fínsku, Poľsku, Maďarsku, u nás v Srbsku, tiež na Slovensku. Získal  početné významné ocenenia: Cenu vedeckého výboru Ekologického filmového festivalu Viterbo v Taliansku (1996), Cenu pre kreativitu I Belfest, BaH (2001), Srebrni bor za najlepší ekologický film 12. MEFEST Zlatibor (2004), Panda Award Finalist, WILDSCREEN Bristol, Anglicko (2006),  Memoriálnu cenu Aleksandra Sašu Petrovića MEFEST (2008), Zlatno paunovo pero Grand prix, Špeciálnu cenu 13. Medzinárodného festivalu filmu o prírode, Lodž, Poľsko (2009), Zlatni list cenu NP Frušká hora v r. 2012. pre eko-klip o Fruškej hore.

Svoje poslanie a povolanie Oliver Fojkar  zbožňuje aj dnes. Dokladom toho je skutočnosť, že už navštívil mnohé školy v rôznych prostrediach, s cieľom žiakom prezentovať a priblížiť význam ochrany životného prostredia, zveľadiť ich vedomosti o prírode, prehĺbiť poznatky o chránených oblastiach a význame ekológie. V záujme nielen tejto, ale aj budúcich generácií.

 Jaruška Ferková