EDITORIÁL: Ochraňujme skvosty

20.nov 2014

EDITORIÁL: Ochraňujme skvosty

editorial-pivJe nad slnko jasné, že ľudová pesnička a ľudový odev idú spolu. Ani tá najkrajšia nôta nevyznie tak ako treba, ak speváčka nie je v kroji.

Uplynulý víkend sme mali skutočný ľudový sviatok: na 49. festivale Stretnutie v pivnickom poli sme si vypočuli 44 viac či menej pôvodných slovenských ľudových piesní (plus ešte 12 v revuálnej časti) a nadchla nás aj promenáda krojov, lebo všetci dvadsiati traja účastníci súťažných koncertov a polovica spevákov v revuálnej časti spievali v krojoch. Jednoducho: krása! Ale inak tú zladenosť a pestrosť vidí obyčajný divák a inak odborník. A odborníčka, etnologička Vlasta Vinkovičová bola oduševnená: „Staré skrine sa znovu dokorán pootvárali a vyliala sa z nich na javisko krása dávnych čias spojená s krásou mladosti súčasnej generácie,“ napísala do svojej záverečnej správy. Ale je tu aj odborníčkin nadhľad: „Dalo by sa očakávať, že tých krásnych pôvodných krojov po čase bude ubúdať. Veď predsa sme na 49. ročníku Stretnutia v pivnickom poli… O to skôr je pravdepodobné, že sa v súčasnosti vývojová fáza ľudového odevu ukončí. Stretnutie v pivnickom poli nás však i tohto roku presvedčilo v pravý opak. Odhaľujeme, že sa v našich rodinách skrýva ešte celé bohatstvo pôvodných krojov, ktoré ich majitelia ochotne vypožičiavajú mladým účastníkom tohto podujatia.“ Jedno také bohatstvo sme odhalili pred štyrmi rokmi, keď pre potreby festivalu svoju šatňu – roky starostlivo udržiavanú a zveľaďovanú – dokorán otvoril SKUS Pivnica. Videli sme tam pôvodný, rekonštruovaný a štylizovaný ľudový odev, ukážky z rôznych choreografií, ale aj z rôznych období, ladených k rôznych príležitostiam a pre všetky vekové skupiny. Pritom im vraj túto zbierku stále dopĺňajú spoluobčianky, ktoré prinášajú svoje kroje „ako do múzea“, ale i usilovné krajčírky a výšivkárky.

A keby sme mali jednu takú spoločnú šatňu? Túto ideu predostrela na nedeľňajšom festivalovom stretnutí so spevákmi práve etnologička Vinkovičová a veru si vieme predstaviť takú zberňu, kde by sa primerane uskladnili všetky tie kroje, ktoré chátrajú v starých babičkiných a prababičkiných sobášnych ládach, skriniach, či v zadných izbách, komôrkach, a o ktoré terajší majitelia nemajú záujem. Pochopiteľne, že tie odevné predmety nie sú pre tanec, niektoré patria už len do múzea, ale sú aj tie, ktoré dotvoria pesničku, spev a miesto im je na javisku. Práve na Stretnutí v pivnickom poli. A mladí účastníci by si ich tam mohli vypožičať. Jeden kroj na piatkový, jeden na sobotňajší koncert – v súlade s pesničkou, dobou, prostredím.

Už osemnásť rokov sa na tomto festivale udeľuje Cena za najautentickejší kroj. Koľko krásnych krojov predefilovalo javiskom… Máme ich aspoň vyfotografované?

Tešiť nás predsa môže, že mladí speváci svoj kroj vedia nosiť, vedia sa v ňom pohybovať a cítia sa v ňom dobre. Preto veríme, že náš tradičný kroj ešte nezanikne. Lebo aj keď ho je stále menej na svadbách či podobných slávnostných príležitostiach, aspoň pivnický festival stále slúži ako skvelé predvádzacie mólo na tieto naše skvosty.

Anna Francistyová  

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs