Za všetkým je záujem

168 HODÍN

Kronikár nemá tú slobodu ako aforista: ten je v stave ponúknuť ti päť právd a nechať zvoliť si tú, ktorá sa ti najviac páči. Pri toľkých horúcich témach nárokujúcich si na prívlastok hlavné, omyly sú nielen možné, ale sú priam očakávané. Ktosi vravel, že nemusieť, ale môcť je jedným slovom – sloboda. Sloboda je taktiež i možnosťou voľby. Konkrétne, aj tohto výberu.

Aj po tomto týždni niektoré veci sú naďalej až nepríjemne jasné. Napriek všetkým zaklínadlám, ktoré používajú politici v spojení s budúcim rastom a očakávaním lepších časov, tie stále zostávajú abstraktným pojmom. Lebo sú ich obrysy nejasné a konkrétne kroky plné prekážok. Štrajky sa stali masovým javom: v tomto kole sú už i mnohé školy – percentá závisia od toho, kto hodnotí účasť, príslušné ministerstvo alebo odborári – a to sa ešte ani nezačalo oznámené redukovanie platov. A jasné je, že sa delegácia Medzinárodného menového fondu v Belehrade nielenže pristavuje pri mnohých ukazovateľoch, ale aj bude dôsledne trvať na reformách, úsporách, redukovaní deficitu, štátnej správy, výdavkov na verejné podniky… Ekonomika teda zostáva nočnou morou, tým horšou, čím viac času plynie bez zásadných zmien. Na to všetko akosi nadväzujú i otázniky nad európskou cestou, spôsobené názormi EÚ, že sa Srbsko neodkláňa dostatočne rýchlo od ruského vplyvu. Politika ako záujem: si za sankcie alebo nie si? A následky a dôsledky úmerné odpovedi. Nič nie je vylúčené, dokonca ani blokovanie otvárania jednotlivých prístupových kapitol Európskou úniou.

Akoby všetko nebolo beztak komplikované, neuplynie deň bez rôznych otrasov. Pred týždňom došlo k pokusu o zavraždenie známeho podnikateľa Milana Beka. Motívy môžu byť rôzne: politika, peniaze, pomsta… Jeden navonok úspešný podnikateľ, ktorý si tento prívlastok získal tak, že za pomoci politikov bral úvery, ktoré nevracal, Goran Perčević je v chládku pre obvinenia, že rozličnými machináciami spôsobil Univerzalbanke škodu okolo 1,4 miliardy dinárov.

Pre mnohých je udalosťou týždňa, ak nie aj širšieho časového úseku, návrat predáka Srbskej radikálnej strany Vojislava Šešelja z Haagu do Belehradu po takmer dvanásťročnom väznení, zdĺhavom a divnom súdnom procese, v ktorom zrejme bolo oveľa viac politiky než práva. Srbsko, z ktorého odišiel, už dávno nie je to, do ktorého zavítal: zmenila sa nielen politická scéna, ale aj duch času, ekonomika, slovník, zoznam priorít, cieľov, obáv… Netreba sa potom diviť, že sú jeho slová, pretrvávajúce na niekdajšej frekvencii, akosi mimo tohto času, potrieb a prianí. Lebo život je zmena a kto včas alebo skôr nasadne do tohto vlaku, má aj väčšie šance dostať sa k stanovenému cieľu.

Pravica, po posledných voľbách hodne zatlačená do politického úzadia, začína objavovať možnú a lákavú silu svornosti: Demokratická strana Srbska oznamuje dohovor o spoločnom opozičnom pôsobení so stranou Dveri, azda je možné, že k nim pribudnú i niektoré strany iné, prípadne i Srbská radikálna strana. Žiadne prekvapenia nie sú vylúčené. Dlhá zima pred nami. Šťastie, že sme si v novembri užili toľko slnka. Kto vie, kedy uvidíme ďalšie jeho lúče.

Oto Filip