FINANCOVANIE PREDVOLEBNEJ KAMPANE NA VOĽBÁCH DO NRSNM 2014: Bez štátnych peňazí – znamená bez transparentnosti?

22.nov 2014

FINANCOVANIE PREDVOLEBNEJ KAMPANE NA VOĽBÁCH DO NRSNM 2014: Bez štátnych peňazí – znamená bez transparentnosti?

Na ceste, ktorá potenciálnych kandidátov viedla do kresiel tzv. menšinového parlamentu, čiže do NRSNM, ruže neboli posypané, skôr polená a nedostatok peňazí na predvolebnú kampaň, keďže štát na tieto účely peniaze nevyčlenil.

Eva Vukašinovićová, námestníčka Pokrajinského ochrancu občanov (foto: O. Filip)

Eva Vukašinovićová, námestníčka Pokrajinského ochrancu občanov (foto: O. Filip)

Zákon o národnostných radách národnostných menšín predpisuje povinnosť Republiky Srbsko zabezpečiť prostriedky iba na realizáciu volieb, ktoré sa nevzťahujú na financovanie politických kampaní politických strán, keďže volebné listiny pre voľby národnostných rád môžu navrhovať skupiny občanov zapísaných do osobitého voličského zoznamu, združenia, ktorých ciele sa uskutočňujú v oblasti ochrany práv národnostnej menšiny, a registrované politické strany národnostnej menšiny,“ vysvetľuje námestníčka Pokrajinského ombudsmana pre ochranu práv národnostných menšín Eva Vukašinovićová, prečo vystala štátna finančná podpora na predvolebnú kampaň.

Vukašinovićová ozrejmuje, že sa v Zákone o financovaní politických aktivít nositelia kandidačných listín v národnostných voľbách neuvádzajú ako tzv. politickí činitelia, ktorých politická aktivita by sa mala financovať z republikového rozpočtu.

Z tohto vyplýva, že aktéri v predvolebnej kampani museli byť šikovní a vynaliezaví keď ide o získavanie finančných prostriedkov na úspešné „lákanie“ voličov. Kandidáti na členov NRSNM v období pred voľbami zdôrazňovali, že skutočnosť, že zákony štát nezaväzujú, aby financoval spomínané aktivity, je veľkým nedostatkom pre demokratické a férové uskutočnenie volieb.

Anna Tomanová-Makanová (foto: O. Filip)

Anna Tomanová-Makanová (foto: O. Filip)

„Zostáva horkosť v ústach, mysli a srdci, že štát, i keď organizoval voľby, nevyčlenil ani jeden dinár na predvolebnú kampaň,“ hovorí rozčarovane nositeľka listiny Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová.

Ján Litavský, nositeľ listiny Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna, uvedenú skutočnosť okomentoval krátko: „Taký vzťah štátu k národnostným menšinám iba hovorí o tom, v akom štáte žijeme.“

Katarína Melegová-Melichová, ktorá bola v čele listiny Matica slovenská v Srbsku – za slovenskosť, mieni, „že ak štát v zákone o národnostných radách tieto ako svoje orgány dáva možnosť zvoliť, povinný je celý proces aj vyfinancovať tak, ako je to s voľbami na ostatných úrovniach. K tomu patrí nielen predvolebná kampaň, ale aj napr. financovanie oficiálnych pozorovateľov volebného procesu jednotlivých listín“.

„Je to veľký problém, lebo naša listina musela na kampaň minúť vlastné prostriedky,“ hovorí Pavel Surový, nositeľ listiny Slováci vpred! – Pavel Surový.

Ján Paul, nositeľ listiny Slovenská strana – Ján Paul sa tiež prikláňa k názoru ostatných kandidátov: „Bez prostriedkov z rozpočtu štátu nie je možné rovnoprávne účinkovať na voľbách. To sa aj tentoraz ukázalo, keďže listiny, ktoré mali prostriedky, mali aj bilbordy, termíny v médiách a aj lepší rezultát na voľbách.“

PREDVOLEBNÁ KAMPAŇ A FINANCIE

Stanojla Mandićová (foto: Medija Centar)

Stanojla Mandićová (foto: Medija Centar)

Keďže štát nedal peniaze, štát si nenárokuje ani na finančnú správu z predvolebnej kampane. To znamená, že nositelia volebných listín nie sú povinní zverejniť finančný výkaz, z ktorého by sa verejnosť dozvedela koľko, na aké účely a hlavne – z akých finančných zdrojov si jednotlivé listiny zaplatili „kontakt“ s voličmi. „Keď máme na zreteli, kto sú podľa zákona navrhovatelia volebných listín pre voľby do NRNM, môžeme konštatovať, že ony nepodliehajú uplatňovaniu zákona o prístupe k informáciám verejného záujmu a nemajú formálnu povinnosť, aby údaje z finančných správ o priebehu ich predvolebnej kampane sprístupnili verejnosti,“ vysvetľuje Stanojla Mandićová, námestníčka komisára pre informácie verejného významu a ochranu osobných údajov Rodoljuba Šabića.

Majúc na zreteli uvedený zákon, v záujme objektívneho informovania sme nositeľov slovenských listín predsa poprosili o zverejnenie finančných parametrov predvolebnej činnosti. Ale aj napriek tomu, že obdobie pred voľbami poznačilo skloňovanie pojmu transparentnosť, s finančnými ukazovateľmi do verejnosti vyšlo iba niekoľko kandidátov, a nie všetci priložili aj dôkazový materiál.

Ján Litavsky (foto: Medija Centar)

Ján Litavsky (foto: Medija Centar)

Na kampaň sa nám vďaka sponzorom a samotným kandidátom podarilo získať 455 000 dinárov,“ hovorí Tomanová-Makanová, predkladajúc pred nás fotokópie účtov a zmlúv, z ktorých vidno, od koho, koľko a kam šli peniaze, ktoré účelovo využili na prezentáciu predvolebného programu. „Kampaň sme realizovali prostredníctvom letákov (54 000 dinárov), z ktorých sme polovicu rozšírili plateným vsúvaním do týždenníka Hlas ľudu, platenej reklamy v Hlase ľudu (36 000 dinárov), RTV reklamného šotu, resp. plateného termínu v štyroch médiách (338 237 dinárov) a ažúrovaním webovej stránky našej listiny (6 460 dinárov). Keď ide o služobné cesty, ako aktuálna predsedníčka NRSNM som sa musela zúčastňovať na celomenšinových podujatiach, o čom som médiá v písomnej forme aj informovala. Nikde som neagitovala, aby hlasovali za moju listinu, ale som si robila svoju robotu.“

Ján Litavský povedal, že volebnú kampaň financoval na 90 percent z vlastných zdrojov, kým vo zvyšných desať percent spoluúčinkovali ostatní kandidáti z listiny. „Strovilo sa zhruba 325-tisíc dinárov, z čoho viac ako polovica na cestovné trovy a ostatná časť na letáky a TV reklamu,“ hovorí Litavský. „Účty som nearchivoval, keďže som nemal potrebu sám sebe ospravedlňovať účty,“ vysvetľuje Litavský.

Katarína Melegová-Melichová (foto: J. Čiep)

Katarína Melegová-Melichová (foto: J. Čiep)

Katarína Melegová-Melichová hovorí, že vzhľadom na to, že národnostné menšiny nezískali od štátu žiadne prostriedky, kampaň MSS bola financovaná z prostriedkov MOMS v závislosti od toho, koľkých mali kandidátov a zo súkromných finančných prostriedkov jednotlivcov a firiem. „Letákov, bilbordov a platených termínov v médiách sme mali v súlade s našimi skromnými finančnými možnosťami,“ konštatuje naša spolubesedníčka. „Keďže sa matičná predvolebná kampaň financovala z prostriedkov súkromných osôb a firiem, nie sme záväzní o tom podávať správu štátnym orgánom a inštitúciám.“

Pavel Surový tvrdí, že si kampaň z najväčšieho podielu financoval sám v rámci svojich možností a z príspevkov ďalších kandidátov, ale nebol ochotný zverejniť údaje týkajúce sa výšky strovených peňazí, ich účelu, ani finančných zdrojov: „Nemáme čo skrývať a všetky účty poskytneme patričnému štátnemu orgánu Ministerstvu štátnej správy a lokálnej samosprávy, ak nás o to požiadajú.“

Aj Ján Paul tvrdí, že predvolebnú kampaň financovali z vlastných prostriedkov a z pôžičky členov Slovenskej strany. Podľa jeho slov na kampaň minuli 119 000 dinárov, hlavne na letáky, jeden platený TV termín a cestovné trovy: „Finančná správa bude sprístupnená na webovej stránke Agentúry pre hospodárske registre.“

ATMOSFÉRA PREDVOLEBNEJ KAMPANE OČAMI KANDIDÁTOV

Obdobie, keď sa voliči sladkými slovami, veľkými víziami, ale aj podrazmi usmernenými k protikandidátom „nahovárali“, aby okrúžkovali práve to-ktoré poradové číslo, zostane v pamäti hlavne podľa nedostatku financií.

Na voľbách dominovala „chuť a cieľ prebrať všetko“. Aspoň taký pocit z uplynulých volieb má Anna Tomanová-Makanová, ktorá relatívne nízku účasť voličov komentuje takto: „Ľudia sú apatickí voči voľbám, nikomu neveria, sú unavení z pomalého rozvoja, ťažko ich je motivovať, aby využili svoje volebné právo. Som rada, že bolo viac listín, že existoval pluralizmus a možnosť výberu,“ hovorí Tomanová-Makanová. Ministerke štátnej správy a lokálnej samosprávy zazlieva, že iba vypísala voľby, ale nepodnikla žiadne kroky, aby aspoň v celoštátnych a pokrajinských médiách v období pred voľbami príslušníkov národnostných spoločenstiev sústavne vyzývali, aby sa zapísali do osobitných voličských zoznamov a zúčastnili sa na voľbách.

47surovy

Pavel Surový (foto: archív P. S.)

„Situácia bola taká istá, aká je celková situácia v štáte,“ konštatuje Litavský, „zákony sú kontradiktórne, bolo veľa nepravidelností, nedostatok financií. Celková atmosféra bola neuspokojujúca.“

Melegová-Melichová vyzdvihla dobrú prácu RIK: „Čo sa týka prípravy predvolebnej kampane zo strany RIK, táto bola profesionálne a načas pripravená, a keď ide o predvolebnú kampaň, zjavili sa pamflety proti jednotlivým listinám a mám nádej, že orgány Ministerstva vnútra vypátrajú ich autorov a rozširovateľov.“ Dodala aj to, že Matica slovenská, tak ako aj na predchádzajúcich voľbách, viedla férovú kampaň bez osočovania ostatných listín a nedovolila si poklesnúť na takú nedôstojnú úroveň.

Ján Paul (foto: archív J. P.)

Ján Paul (foto: archív J. P.)

Na voľby do NRNM 2014 si budeme spomínať aj podľa toho, že voliči zapísaní do osobitných voličských zoznamov pozvánku na voľby dostali v jazyku a písme väčšinového národa. „Veľkým problémom boli pozvania na voľby napísané cyrilikou, kde spoluzodpovednosť nesie aj NRSNM. Stačilo vybojovať dvojjazyčné pozvanie. Ide predsa o voľby do Slovenskej národnostnej rady,“ kritizuje Surový, ktorý pripomenul aj nejasnú situáciu keď ide o pozvania na voľby, keďže mnohí Slováci nedostali pozvanie na voľby, i keď sa ešte v roku 2010 zapísali do osobitného voličského zoznamu. Vraj nátlaky, zastrašovanie, posmešné esemesky a „spovedanie“ Surového kandidátov tiež poznačili predvolebné obdobie.

Podľa Jána Paula „zneužívanie slovenských médií“ charakterizovalo celkovú atmosféru pred voľbami, a to, ako tvrdí, „Rádio-televízie Vojvodiny (Slovenskej redakcie) a NVU Hlas ľudu v prospech listiny Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová, TV Obce Kovačica v prospech Ligy Slovákov Vojvodiny a TV Petrovec v prospech matičnej listiny“.

PREDVOLEBNÁ KAMPAŇ SO STRANÍCKYMI FARBAMI?

Povráva sa, že všetky kandidačné listiny mali nuansy silných srbských politických strán. Takéto tvrdenia nateraz zostávajú iba špekuláciami, lebo ich nemožno dokázať. Je však faktom, že nikomu nemožno zakázať, aby sa aktívne alebo pasívne zúčastnil na voľbách, lebo by šlo o diskrimináciu. „Vylučovanie alebo obmedzovanie navrhovania listín zo strany voličov, ktorí sú členovia politických organizácií, by predstavovalo priamu diskrimináciu tých osôb na základe politických presvedčení a členstva v politických organizáciách, čo znamená porušovanie Ústavy Republiky Srbsko, keďže najvyšší právny akt zakazuje diskrimináciu,“ hovorí Eva Vukašinovićová z inštitúcie Pokrajinského ochrancu občanov. „Skutočnosť, že osoba nie je formálne členom politickej organizácie, neznamená nutne jeho politickú neutralitu, tak ako členstvo v politickej organizácii neznamená nutne „slepú“ stranícku činnosť, ktorá sa môže prejaviť v práci národnostnej rady a prevážiť nad odbornou prácou.“

Aj my sme proti diskriminácii, ale proti predĺženým rukám tej či onej politickej strany. Podporujeme zasadzovanie sa o rešpektovanie, uplatňovanie a rozvíjanie práv národnostných menšín v súlade so zákonnými regulatívmi a možnosťami. Počas predvolebnej kampane akoby sa občas na to zabúdalo…

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

 

*Dôkazový materiál o financovaní predvolebnej kampane listiny Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová (účty a zmluva s navyššími finančnými položkami):

ugovor1

ugovor2

faktura2

faktura1

faktura3

 

 

 

 

 

 

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs