POSTVOLEBNÝ GRAMATICKÝ KOMENTÁR: Platia normy spisovnej slovenčiny aj pre politicko-propagačné materiály?!

30.okt 2014

POSTVOLEBNÝ GRAMATICKÝ KOMENTÁR: Platia normy spisovnej slovenčiny aj pre politicko-propagačné materiály?!

Foto: www.trifunk.com

Foto: www.trifunk.com

„Jazyk je veľmi dôležitý a na výrazové prostriedky veľmi bohatý spoločenský nástroj. Ľahko a bez ťažkostí môže slúžiť preto, že je usporiadaný – zložitosť a bohatstvo sa neprejavujú v chaose, lež sa opierajú o pevnú organizáciu zjednocujúcu jazykové prostriedky a tvoriacu prehľadné systémy v podmnožinách prostriedkov. Za rozličnosťou individuálnych rečových prejavov sa skrýva jednotnosť jazykových zákonov, ktoré svojou zložitosťou neprekračujú intelektuálne schopnosti a možnosti jednotlivcov prirodzene používajúcich jazyk. Aj v jazyku platí princíp a zákonitosť vzťahov všeobecného a jednotlivého (konkrétneho), abstraktného a konkrétneho. (…) Jazykový systém tvorí priestor jazykových možností. (…) Norma určuje výber možností, ktoré dáva jazykový systém, obmedzuje ho, zväzuje a zaväzuje používateľa jazyka narábať s jazykovými prostriedkami ustáleným spôsobom.“

Takto je stručne o jazyku napísané v knihe Základy jazykovej kultúry autorov Ábela Kráľa a Anny Rýzkovej z roku 1990. K tomu dodať možno, že prirodzený jazyk má univerzálnu platnosť = rozumejú mu a používajú ho všetci jedinci etnického alebo národného spoločenstva. Preto vznikajú jazykové bariéry, t. j. príslušníci jedného spoločenstva si kvôli veľkým rozdielom v jazykoch nerozumejú s príslušníkmi iného spoločenstva. Niekedy však si ani príslušníci jedného jazykového spoločenstva navzájom celkom nerozumejú, lebo majú rozkolísané normy. Je to už na jednotlivcoch alebo bližšie na ich dostatočne či nedostatočne vybudovanom jazykovom povedomí a svedomí.

Preto netreba zostať nevšímavým a tobôž nie ľahostajným k rozličným pestrofarebným, nesmierne lákavým a „veľavravným“ politicko-propagačným plagátom, pútačom, ktoré nás priam znepokojovali pred voľbami. Aj teraz do národnostných rád národnostných menšín, pričom sa nás, samozrejme, týkali predovšetkým tie do našej slovenskej rady. Každá jedna listina sa snažila voličov osloviť svojím jedinečným, priam „historickým“ sloganom. K tomu by sa niektoré materiály dali prirovnať skupine na sociálnej sieti, ktorá, neviem prečo, pre mňa neopodstatnene, získala popularitu, a volá sa (znovu musím podotknúť, že mi nie je jasný ani zámer, ani cieľ, akokoľvek sa tvorcovia snažia ospravedlniť svoju činnosť) – Vyšľopený jazyk.

Ako pracovníkom na národa roli dedičnej, takmer jediným ochrancom spisovnej slovenčiny na vojvodinských priestranstvách, ak nie aj jediným – pracovníkom Hlasu ľudu, prekážajú nám určité nedôslednosti v tých politických kampaniach v politickom marketingu. Nie je ospravedlnenie ani to, že sú to materiály lektorované, že sú na listine aj profesori slovenčiny, ktorí to dôkladne pozreli (profesori slovenského jazyka a literatúry, žiaľ, nemajú ten cit spozorovať chybičky tak, ako pracovníci, ktorí dennodenne sliedia po chybách, alebo poľovníckym slovníkom povedané lovia chyby po textoch, pozn. autorky). Určite by sa potom vyhlo aspoň tým gramatickým nedopatreniam – lebo súbor zákonitostí a pravidiel platných pre morfológiu a syntax si musíme uctievať. Ako i písanie ženských priezvisk s pridaním prípony „-ová“ alebo písanie zdvojených priezvisk, ktoré sa v spisovnej slovenčine odporúčajú písať so spojovníkom, hoci je aj v tomto prípade prax rozkolísaná. Gramatických nedopatrení je neúrekom. Preto lektori, korektori sú na to, aby z textov chyby odstraňovali.

Anna Horvátová

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs