Ako oživiť spomienku na legendárneho slovenského maršala Andreja Hadíka vo Futogu

2.nov 2014

Ako oživiť spomienku na legendárneho slovenského maršala Andreja Hadíka vo Futogu

Portrétová olejomaľba – dielo neznámeho autora (foto: Ľ. Pomichal)

Portrétová olejomaľba – dielo neznámeho autora (foto: Ľ. Pomichal)

Keď v roku 2004 Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh na pomenovanie Národnej akadémie obrany v Liptovskom Mikuláši po maršalovi Andrejovi Hadíkovi, bolo to symbolické gesto. Slovenská verejnosť a osobitne Ozbrojené sily SR a ich príslušníci sa ním prihlásili k historickému významu a odkazu slovenského rodáka, ktorý patril medzi najslávnejších a najschopnejších európskych vojvodcov druhej polovice 18. storočia. Maršal a gróf Andrej Hadík (1710 – 1790) patrí totiž medzi najvýznamnejšie osobnosti uhorského obdobia nielen slovenských, ale aj dolnozemských a srbských dejín. Táto skutočnosť, ako aj poznanie, že jej význam a dosah si začíname len teraz  uvedomovať, svedčia o tom, že budovanie tradícií a úcty k osobnostiam na Slovensku a v Srbsku nemajú dlhú históriu.

To boli pohnútky delegácie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí  v čele s jeho predsedom Igorom Furdíkom, ktorá 11. mája 2014 navštívila mesto Futog v Srbsku, aby týmto spôsobom dala poctu i úctu spomienke na   „zabudnutého Slováka“ Andreja Hadíka. Ten je práve tu, v areáli rímskokatolíckeho kostola, pochovaný spolu s manželkou a dcérou. Po obchôdzke kostola (budovaného v roku 1908) a prehliadke sakrálnych relikvií, obrazov, bohato zdobeného oltára a iných cirkevných predmetov, pochádzajúcich zo starého, už zrúcaného kostola, ktorý budoval ešte gróf  Andrej Hadík, hostia zo Slovenska v rozhovore s katolíckym farárom Antunom Kopilovićom, zanieteným historikom – profesorom Elemirom Wisingerom z Futogu a profesorom Jánom Kišgecim, vyjadrili prianie, aby sa sprítomnila a zajedno aj zviditeľnila spomienka na osobnosť, respektíve na  život a dielo velikána Andreja Hadíka. Tento člen nižšej šľachty pochádzajúcej zo Slovenska sa stal najvyššie postaveným vojenským veliteľom v slovenských dejinách. V roku 1756 počas prusko-rakúskej vojny s neveľkým husárskym oddielom asi 3 000 mužov obsadil na niekoľko dní Berlín. Bola to facka vtedajšiemu slávnemu pruskému kráľovi Fridrichovi II.   Z tohto slávneho „bleskového vojenského ťaženia“ Andreja Hadíka pochádza aj slovné spojenie „husársky kúsok“. Andrej Hadík sa neskôr stal hlavným veliteľom rakúskej armády a ministrom obrany rakúskeho cisárstva.

Delegácia ÚSŽZ vedená jeho predsedom Igorom Furdíkom si v areáli katolíckeho kostola vo Futogu obzerá vzácny artefakt – maršalský klobúk Andreja Hadíka  (foto: Ľ. Pomichal)

Delegácia ÚSŽZ vedená jeho predsedom Igorom Furdíkom si v areáli katolíckeho kostola vo Futogu obzerá vzácny artefakt – maršalský klobúk Andreja Hadíka (foto: Ľ. Pomichal)

Na futockom dvore v tú májovú nedeľu odznel návrh, aby sa našiel spôsob, ako prezentovať širšej verejnosti jeho zásluhy  nielen ako vojnového stratéga, čo vedel obratným, taktickým zvratom vyhrať vojny, ale aj ako   humanistu, ktorý sa už v druhej polovici 18. storočia prihováral za zrušenie poddanstva. Za svoje vojnové zásluhy od panovníčky Márie Terézie získal najvyššie rakúske vyznamenanie – Velkokríž a k tomu titul grófa a veľké  Futocké panstvo, pod ktoré patrili aj slovenské osady –  Petrovec a Hložany.  Treba zdôrazniť,  že Kysáč bol osídľovaný Slovákmi práve v čase, keď  majiteľom úrodnej pôdy, po ktorej Slováci túžili, bol Slovák – Andrej Hadík. Tak ako umne vedel viesť vojny, dokázal spravovať aj majetok.  Do poľnohospodárskej výroby zaviedol intenzívne plodiny, nové odrody rastlín a nové plemená dobytka. V roku 1770 na panstve vo Futogu dal vysadiť chmeľ, najprv pre potreby vlastného pivovaru a neskoršie aj na predaj iným pivovarom. Táto rastlina sa neskoršie najlepšie udomácnila v Petrovci, ktorý sa stal strediskom chmeliarstva  nielen vo Vojvodine, ale i v celej bývalej Juhoslávii.

V tomto príspevku spomíname iba niektoré fakty a ukazovatele, ktoré  boli podnetom pre predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pána Igora Furdíka, aby navrhol harmonogram aktivít s cieľom afirmovať osobnosť Andreja Hadíka, sprítomniť a zviditeľniť jeho dielo. Tieto aktivity by mali mať výchovný charakter pre mladé generácie, školiace sa práve vo veľkolepom kaštieli, ktorý vybudoval gróf Andrej Hadík. Pôsobí tu Stredná poľnohospodárska škola založená po 2. svetovej vojne. Je to škola, ktorá má dobrú reputáciu a veľký počet žiakov. Futog sa nachádza vedľa veľkého mesta – Nového Sadu, významného spoločensko-politického, osvetového a kultúrneho strediska Vojvodiny. Maršal a gróf Andrej Hadík je zaujímavá osobnosť tak pre Slovákov, ako i Srbov. Prezentácia jeho skutkov by prispela aj k zveľadeniu turistiky v tomto prostredí.

Interiér kostola (foto: Ľ. Pomichal)

Interiér kostola (foto: Ľ. Pomichal)

V harmonograme aktivít je záujem zapojiť všetkých činiteľov, resp. všetky subjekty, ktoré môžu prispieť k efektivite a úspešnosti práce na projekte. Okrem Katolíckej cirkvi vo Futogu a jej sídla v Subotici by sa do aktivít zapojilo aj Miestne spoločenstvo vo Futogu a Stredná poľnohospodárska škola, ako aj Turistická organizácia vo Futogu. Činnosť by sa uskutočňovala pod patronátom Ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok mesta Nový Sad a rovnomenného Ústavu Autonómnej  pokrajiny Vojvodiny.  Bol predložený návrh, aby sa  zvolali predstavitelia týchto inštitúcií na rokovanie, na ktorom by sa zadefinovali podklady na vypracovanie osobitného projektu o afirmácii života a diela Andreja Hadíka. Projekt by sa stal základným materiálom pre žiadosti o získanie finančných prostriedkov z fondov Republiky Srbsko a Slovenskej republiky.

Už počas prvej návštevy delegácia zo Slovenska navrhla, aby sa vo Futogu našiel adekvátny priestor na zriadenie muzeálnej expozície, ktorá by bola venovaná osobnosti Andreja Hadíka.  Pán farár Antun Kopilović bol tej mienky, že by cirkev na tieto účely mohla vyčleniť južnú apsidu v samotnom kostole. Ak by sa tento priestor architektonicky upravil, mohli by sa tu náležite vystaviť aj sakrálne predmety prenesené zo starého Hadíkovho kostola budovaného a upraveného v barokovom štýle.

Úvodný rozhovor vo Futogu vyústil aj do konkrétneho návrhu, aby sa hneď realizoval prvý krok v týchto predsavzatiach. Predstavitelia zo Slovenska ponúkli prostriedky na reštauráciu veľkého obrazu, portrétu grófa Andreja Hadíka, ako aj reštaurovanie jeho maršalského klobúka. Reštauračné práce na ostatných sakrálnych predmetoch a oltári z Hadíkovho kostola by sa vykonali neskoršie podľa programu, ktorý by bol zadefinovaný v spomínanom projekte.

Pokrajinský ústav pre ochranu kultúrnych pamiatok a tiež Ústav Nového Sadu kladne zhodnotili iniciatívu zo Slovenska – afirmovať osobnosť Andreja Hadíka nielen v prospech Slovákov, ale aj Srbov a príslušníkov iných národov a národností žijúcich v tejto časti Európy.  Odborníci z Ústavu vyjadrili názor, podľa ktorého muzeálny spomienkový priestor netreba hľadať len v samotnom kostole, ktorý je aj tak už zaplnený monumentálnymi obrazmi, ikonami a ďalšími sakrálnymi predmetmi z obdobia pôsobenia A. Hadíka. Futocký kaštieľ by bol na tieto účely vyhovujúcejší, o čom by bolo potrebné hovoriť s predstaviteľmi Poľnohospodárskej školy a vedúcimi Miestneho spoločenstva dediny Futog.  Prvá osobnosť mesta Zoran Crepulja pozdravil iniciatívu, prejavil o ňu záujem a prisľúbil, že sa Miestne spoločenstvo dediny Futog aktívne zapojí do tejto šľachetnej akcie.

Pri debate s miestnym farárom (foto: Ľ. Pomichal)

Pri debate s miestnym farárom (foto: Ľ. Pomichal)

V predbežných rozhovoroch bol spomenutý aj hypotetický návrh na zhotovenie sochy Andreja Hadíka, podobnej tej, ktorá sa nachádza v Budapešti. Na Budínskom vrchu sa totiž vypína jeho jazdecká socha v životnej veľkosti. Socha je postavená na nevysokom kamennom postamente.

Zhodou okolností neďaleko sídli aj umelecká vysoká škola. Jej študenti založili tradíciu, ktorá vyvoláva v Budapešti úsmev. Vychádzali z toho, že Andrej Hadík potreboval pre obsadenie Berlína veľa šťastia. Veľa z jeho šťastia potrebujú aj študenti pri skladaní skúšok. A tak si vymysleli, že Hadíkovo šťastie prejde na nich pri skúškach iba vtedy, keď večer alebo v noci pred skúškou vylezú na podstavec pomníka a dotknú sa genitálií Hadíkovho koňa. Asi to funguje. Hadíkova socha vrátane koňa je z bronzu, už riadne poznačeného časom a počasím. Len pohlavné orgány koňa sú hladké a čisté, zrejme od častého dotýkania sa. Zdá sa, že aj husárske kúsky môžu mať rôznu podobu…

Ján Kišgeci

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs