Slovensko-slovinská spisovateľka Stanislava Chrobáková Repar začala publikovať literárnokritické texty ešte v polovici 80. rokov minulého storočia a knižne debutovala básnickou zbierkou Zo spoločnej zimy roku 1994. Vytrvalo sa zasadzuje za autorskú nezávislosť a kritické myslenie a v tomto zmysle bola na Slovensku medzi priekopníčkami z radov súčasných spisovateliek.
V určitom období bola aj redaktorkou časopisu Romboid, ale nepristávala na zasahovanie do jeho redakčnej politiky zo strany vydavateľa, takže založila nezávislý literárny štvrťročník Fraktál. Od roku 2001 žije v Ľubľane, ale pôsobí aj v Bratislave a občas vo fínskej Raume. Píše a publikuje v slovenčine a slovinčine, je autorkou 27 kníh poézie, prózy, esejí, kritík a štúdií.
DiaGnóza L
Jej aktuálna kniha esejí a článkov DiaGnóza L (vydavateľstvo Fraktál, 2020) obsahuje texty, ktoré boli predtým uverejňované v rôznych časopisoch a zborníkoch a tu sú tematicky rozdelené do dvoch častí (a každá z nich do viacerých kapitol). Autorka sa v nich zaoberá širším spektrom tém, akými sú poézia a filozofia jazyka, otázky ženskej literatúry a (post)feminizmus, kultúrny nomadizmus a problematika vydavateľských, edičných a producentských činností v literatúre.
Prvá časť knihy pomenovaná Cesta okolo hlavy – básňou je, ako v úvode aj sama autorka hovorí, esejistická a interpretačná. Jej prvú kapitolu Chrobáková Repar začína replikou na text filozofa a esejistu Rolanda Barthesa Spisovatelia a ľudia píšuci z roku 1960 a porovnáva inštitúciu literatúry vo Francúzsku so situáciou v tejto oblasti na Slovensku a v Slovinsku. V pokračovaní autorka (ktorá ináč vyštudovala filozofiu a estetiku) zachádza do sfér filozofie jazyka, rozoberá pojmy tvorivosti, jazyka a reči, ako aj ich „médiá a inscenácie“ a s nimi súvisiace otázky tvorivej recepcie a komunikácie.
Osobitná kapitola (Od „ja“ ku „ty“) je venovaná problému rodovej podmienenosti v literatúre a pri tejto téme sa autorka prejavuje ako predstaviteľka postfeministického myslenia (o pojme postfeminizmus píše Chrobáková Repar obšírnejšie vo svojej knihe Bielym atramentom z roku 2019). Okrem príkladov týkajúcich sa rôznych prejavov patriarchálnej dominancie v súčasnej kultúre a literatúre, autorka poukazuje aj na vlastnú potrebu „ohradiť sa voči usúvzťažňovaniu svojej tvorby s výtvormi niektorých kolegýň, ktoré vo svojom písaní kopírujú najhrubšie rodové stereotypy a bývajú za to odmeňované patriarchálnou spoločnosťou (vrátane intelektuálnych, literárnych či mediálnych kruhov)”, ako aj na potrebu upozorniť na „stotožňovanie lacného braku, tzv. ženských románov či básní utopených v lyrizujúcej ,krasoreči‘, so ženským písaním alebo literatúrou písanou ženami.“
Kapitola Za textom obsahuje interpretácie básní Mily Haugovej a Mety Kušar, ale aj autorkinu úvahu nad vlastnou básňou Dvojexpozícia.
V kapitole Z krajiny do krajiny Chrobáková Repar vynáša kontrastné dojmy o krajinách, v ktorých žije a tvorí, čiže všíma si v nich pozitívne, ale aj negatívne veci. A tak napr. píše o prísnej byrokracii a strachu pred vlnou utečencov v Slovinsku, ako aj o téme korupcie v politických kruhoch na Slovensku. Niektoré z týchto tém boli aktuálne v období, keď prítomné texty vznikali, ale autorku podnietili aj k uvažovaniu o nadčasovej problematike, akou je napr. nachádzanie odvahy prehovoriť otvorene o veciach a problémoch, ktoré nás trápia… V texte pod názvom Šťastná Suomi hovorí o dobrodružstve na letnom festivale čiernej čipky vo fínskej Raume a prvú časť knihy uzaviera esejisticko-filozofickou úvahou Óda na život na tému vnímania života a smrti s ohľadom na pribúdanie rokov, pričom uvádza aj myšlienky rakúskeho filozofa Jeana Améryho.
Druhá časť knihy je pomenovaná Kníhkolotoč, ide v nej najmä o praktickú problematiku týkajúcu sa vydavateľských, edičných, manažérskych a producentských oblastí v literatúre a kultúre. Chrobáková Repar sa k týmto témam vyjadruje na základe vlastných skúseností; vie, o čom hovorí, keď spomína dotácie v knižnej kultúre realizované podľa neoliberálnych pravidiel alebo digitalizáciu kultúrneho dedičstva a s ňou súvisiacu otázku autorských práv…
Najobsiahlejšia kapitola má názov Povolanie: nezávislý vydavateľ a v jej úvodnej časti autorka kriticky konštatuje, že trhový systém EÚ podriaďuje umenie ideologickej doktríne neoliberalizmu s dôrazom na profit a ekonomickú rentabilitu. „Nevyhnutným dôsledkom toho je, že z tvorcov sa de facto stávajú manažéri a podnikatelia, z tvorby a jej prezentácie podnikateľské projekty, ktoré si treba obhájiť na ekonomickom i finančnom trhu podobne ako ktorýkoľvek iný trhový artikel,“ píše Chrobáková Repar.