Slovensko-slovinská spisovateľka Stanislava Chrobáková Repar začala publikovať literárnokritické texty ešte v polovici 80. rokov minulého storočia a knižne debutovala básnickou zbierkou Zo spoločnej zimy roku 1994. Vytrvalo sa zasadzuje za autorskú nezávislosť a kritické myslenie a v tomto zmysle bola na Slovensku medzi priekopníčkami z radov súčasných spisovateliek.
V určitom období bola aj redaktorkou časopisu Romboid, ale nepristávala na zasahovanie do jeho redakčnej politiky zo strany vydavateľa, takže založila nezávislý literárny štvrťročník Fraktál. Od roku 2001 žije v Ľubľane, ale pôsobí aj v Bratislave a občas vo fínskej Raume. Píše a publikuje v slovenčine a slovinčine, je autorkou 27 kníh poézie, prózy, esejí, kritík a štúdií.
Jej aktuálna kniha esejí a článkov DiaGnóza L (vydavateľstvo Fraktál, 2020) obsahuje texty, ktoré boli predtým uverejňované v rôznych časopisoch a zborníkoch a tu sú tematicky rozdelené do dvoch častí (a každá z nich do viacerých kapitol). Autorka sa v nich zaoberá širším spektrom tém, akými sú poézia a filozofia jazyka, otázky ženskej literatúry a (post)feminizmus, kultúrny nomadizmus a problematika vydavateľských, edičných a producentských činností v literatúre.
Prvá časť knihy pomenovaná Cesta okolo hlavy – básňou je, ako v úvode aj sama autorka hovorí, esejistická a interpretačná. Jej prvú kapitolu Chrobáková Repar začína replikou na text filozofa a esejistu Rolanda Barthesa Spisovatelia a ľudia píšuci z roku 1960 a porovnáva inštitúciu literatúry vo Francúzsku so situáciou v tejto oblasti na Slovensku a v Slovinsku. V pokračovaní autorka (ktorá ináč vyštudovala filozofiu a estetiku) zachádza do sfér filozofie jazyka, rozoberá pojmy tvorivosti, jazyka a reči, ako aj ich „médiá a inscenácie“ a s nimi súvisiace otázky tvorivej recepcie a komunikácie.
Osobitná kapitola (Od „ja“ ku „ty“) je venovaná problému rodovej podmienenosti v literatúre a pri tejto téme sa autorka prejavuje ako predstaviteľka postfeministického myslenia (o pojme postfeminizmus píše Chrobáková Repar obšírnejšie vo svojej knihe Bielym atramentom z roku 2019). Okrem príkladov týkajúcich sa rôznych prejavov patriarchálnej dominancie v súčasnej kultúre a literatúre, autorka poukazuje aj na vlastnú potrebu „ohradiť sa voči usúvzťažňovaniu svojej tvorby s výtvormi niektorých kolegýň, ktoré vo svojom písaní kopírujú najhrubšie rodové stereotypy a bývajú za to odmeňované patriarchálnou spoločnosťou (vrátane intelektuálnych, literárnych či mediálnych kruhov)”, ako aj na potrebu upozorniť na „stotožňovanie lacného braku, tzv. ženských románov či básní utopených v lyrizujúcej ,krasoreči‘, so ženským písaním alebo literatúrou písanou ženami.“
Kapitola Za textom obsahuje interpretácie básní Mily Haugovej a Mety Kušar, ale aj autorkinu úvahu nad vlastnou básňou Dvojexpozícia.
V kapitole Z krajiny do krajiny Chrobáková Repar vynáša kontrastné dojmy o krajinách, v ktorých žije a tvorí, čiže všíma si v nich pozitívne, ale aj negatívne veci. A tak napr. píše o prísnej byrokracii a strachu pred vlnou utečencov v Slovinsku, ako aj o téme korupcie v politických kruhoch na Slovensku. Niektoré z týchto tém boli aktuálne v období, keď prítomné texty vznikali, ale autorku podnietili aj k uvažovaniu o nadčasovej problematike, akou je napr. nachádzanie odvahy prehovoriť otvorene o veciach a problémoch, ktoré nás trápia… V texte pod názvom Šťastná Suomi hovorí o dobrodružstve na letnom festivale čiernej čipky vo fínskej Raume a prvú časť knihy uzaviera esejisticko-filozofickou úvahou Óda na život na tému vnímania života a smrti s ohľadom na pribúdanie rokov, pričom uvádza aj myšlienky rakúskeho filozofa Jeana Améryho.
Druhá časť knihy je pomenovaná Kníhkolotoč, ide v nej najmä o praktickú problematiku týkajúcu sa vydavateľských, edičných, manažérskych a producentských oblastí v literatúre a kultúre. Chrobáková Repar sa k týmto témam vyjadruje na základe vlastných skúseností; vie, o čom hovorí, keď spomína dotácie v knižnej kultúre realizované podľa neoliberálnych pravidiel alebo digitalizáciu kultúrneho dedičstva a s ňou súvisiacu otázku autorských práv…
Najobsiahlejšia kapitola má názov Povolanie: nezávislý vydavateľ a v jej úvodnej časti autorka kriticky konštatuje, že trhový systém EÚ podriaďuje umenie ideologickej doktríne neoliberalizmu s dôrazom na profit a ekonomickú rentabilitu. „Nevyhnutným dôsledkom toho je, že z tvorcov sa de facto stávajú manažéri a podnikatelia, z tvorby a jej prezentácie podnikateľské projekty, ktoré si treba obhájiť na ekonomickom i finančnom trhu podobne ako ktorýkoľvek iný trhový artikel,“ píše Chrobáková Repar.
Výstava Hrdoše prináša do modranského kaštieľa fotografické portréty selenčských žien, ktoré zostali verné tradičnému odievaniu. Spoločný projekt fotografky Lindy Kiskovej-Bohušovej a etnológa Patrika Raga slávnostne otvorili v sobotu 17. októbra v Kaštieli...
Čítaj viacDetailsV piatok 16. októbra sa v Základnej škole maršala Tita v Padine uskutočnil detský festival slovenských ľudových piesní Pieseň je naša radosť, na ktorom sa predstavilo 29 spevákov. Odborná porota v zložení Melisanda Fúseková-Samporová, Pavel...
Čítaj viacDetailsPredstaviteľky Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM), predsedníčka Dušanka Petráková a koordinátorka Výboru pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová, navštívili v pondelok 19. októbra Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci a pri tejto...
Čítaj viacDetailsJeden z najkrajších detských hudobných festivalov Mini-tini fest sa uskutočnil v sobotu 17. októbra v staropazovskej divadelnej sále. Na tohtoročnom 24. ročníku festivalu sa zúčastnili žiaci zo všetkých základných škôl z územia Staropazovskej obce....
Čítaj viacDetails
