EUROKOMPAS 2014: Vstup – podmienky a ťažkosti

19.feb 2014

EUROKOMPAS 2014: Vstup – podmienky a ťažkosti

Jedna z donácií Európskej únie – prístroj na digitalizáciu knižných vydaní v novom Rektoráte Univerzity v Novom Sade

Jedna z donácií Európskej únie – prístroj na digitalizáciu knižných vydaní v novom Rektoráte Univerzity v Novom Sade

Jedna z pravidelných otázok kladených pri prieskume trendov a stupňa európskej orientácie našich občanov sa vzťahuje na podmienky, týkajúce sa začiatku, alebo teraz už aj priebehu prístupových rokovaní. Takmer štyridsať percent opýtaných je názoru, že je prvým na súpiske Kosovo, realizácia Bruselskej dohody a naše zriekanie sa. Na druhom mieste je boj proti kriminaliteúplatkárstvu (6 percent), na treťom reforma súdnictva (4 percentá), na štvrtom všetky iné reformy (tri percentá). Najväčší počet opýtaných, ich presne polovica, uviedla, že nevie o aké podmienky by šlo.

Keď ide o činitele spomaľujúce alebo komplikujúce začlenenie sa do Únie, už celý rad rokov je na prvom mieste politika stáleho podmieňovania, ktorú EÚ uplatňuje voči nám. Myslí si to 38 percent opýtaných. Je to okolo dvakrát viac než je tých, ktorí z pomalého tempa (prí)stupu obviňujú neschopné domáce vedenie. Ďalšími dôvodmi je nerealizovanie prebratých medzinárodných záväzkov, mentalita našich ľudí a neochota meniť sa, objektívne prekážky (rozsiahle reformy vo všetkých oblastiach), názory niektorých politikov, podstatou ktorých je, že Únia nie je perspektívou, terajšia hospodárska a iná situácia v nej.

Ako čas plynie, rastie i počet zástancov tézy, že problémy našich vzťahov s Prištinou treba riešiť aj bez ohľadu na Európsku úniu. V decembri ich bolo azda najviac doteraz – sedemdesiat percent. Len štrnásť percent respondentov sa nazdáva, že sa s Prištinou netreba dohovárať o riešení akýchkoľvek problémov vyjmúc statusu Kosova. To, že nevie, prípadne nemá názor na túto otázku sa vyjadrilo šestnásť percent opýtaných.

Už posledné dva roky nerozhodných nieto pri odpovediach na ďalšiu otázku: Pozorujúc celkovo, akú reakciu vo vás spôsobuje existujúci obraz Európskej únie? Odpoveď veľmi pozitívnu a pozitívnu uprednostnilo 41 percent opýtaných. Ani pozitívnu ani negatívnu označilo približne 29 percent opýtaných ako svoju. Rovnako toľko je i stúpencov odpovede, že ide o reakciu veľmi negatívnu a negatívnu. V júli 2013 bolo len 28 percent zástancov odpovede veľmi pozitívna, prípadne pozitívna reakcia.

Členstvo v Európskej únii by pre nás bolo osožnou záležitosťou – nazdáva sa štyridsaťštyri percent respondentov. Necelých tridsať percent si myslí, že by nebolo ani dobrou ani zlou vecou, kým je odporcov vstupu dvadsaťšesť percent.

Oto Filip

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs