Exotická nákaza z Afriky

Koncom septembra tohto roku Rada EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli sa rozhodla vyčleniť 2,5 milióna eur pre boj proti rozšíreniu afrického moru ošípaných na územie Európskej únie. Niektoré členské krajiny únie sú znepokojené výskytom epidémie afrického moru ošípaných v Bielorusku. Rada ministrov schválila spomenutú sumu na riešenie tejto problematiky, hlavne na prevenciu a informovanosť, aby sa choroba nedostala na pôdu EÚ. Najviac sa v spomenutej otázke angažovalo Maďarsko, ktoré na Rade ministrov vyhlásilo, že sa cíti ohrozené touto prenosnou chorobou ošípaných.

Africký mor ošípaných AMO (srb. afrička kuga svinja) je vírusová choroba sviňovitých. Na človeka nie je prenosná. Hoci jej klinické príznaky a patologický nález sú čiastočne podobné klasickému moru ošípaných (KMO), z imunologického hľadiska je odlišný. Už názov naznačuje, že choroba pochádza z Afriky, kde ju diagnostikovali začiatkom minulého storočia. Prvý prenos na európsky kontinent bol zaznamenaný v roku 1957 v Portugalsku a neskôr v Španielsku. Najnovšie sa o nákaze AMO začalo v Európe hovoriť po roku 2007, po jej rozšírení v Gruzínsku, Arménsku a ďalších krajinách kaukazskej oblasti. Roku 2011 ju zistili v Ruskej federácii. Odborníci preto upozornili, že nemožno vylúčiť expanziu nákazy západným smerom, aj do Bieloruska a Ukrajiny. V krajinách Európskej únie sa africký mor ošípaných vyskytol v júli 2011 v Taliansku. V tomto roku jeho výskyt hlásia v Bielorusku.

Africký mor ošípaných má oproti KMO výraznejšie príznaky. Infekcia sa šíri priamym kontaktom zvierat alebo kontaminovaným krmivom, vodou a prostredím. Vektorom vírusu môžu byť aj kliešte. Ochorenie na AMO má akútnejší priebeh a spravidla sa končí úhynom zvieraťa. Často sa objavuje krvavá hnačka. Začiatok choroby sa prezentuje rýchlym zvýšením teploty viac ako na 42,2 °C a táto pretrváva približne 4 dni. Potom nastáva postupný pokles. Ostatné klinické príznaky sa prezentujú v ďalších 2-3 dňoch vo forme depresie, celkovej slabosti, cyanózy, kašľa, krvavých hnačiek a zvracania, ospalosti, ochrnutia a približne na 7. deň nastáva úhyn. Liečba ochorenia nie je známa. Pitvou sa zisťujú rozsiahle krvácania vnútorných orgánov. Na rozdiel od klasického moru ošípaných, kde slezina býva normálnej veľkosti, pri africkom more ošípaných môže byť zväčšená 3-násobne a je tmavej až čiernej farby a drobivej štruktúry.

Všetky pokusy vyrobiť vakcínu boli doteraz neúspešné. Možnosť prenosu AMO i do našich podmienok, pri súčasnom voľnom pohybe obyvateľstva, pri intenzívnom medzinárodnom obchode s mäsom a mäsovými produktmi, pri obrovskej emigrácii z Afriky do Európy a pri súčasnom stave veterinárno-zdravotnej kontroly, či už na hraniciach jednotlivých štátov, alebo EÚ, nie je vylúčená. Treba brať do úvahy aj premnoženie diviakov v určitých oblastiach a ich cezhraničnú migráciu. To nás musí bezpodmienečne viesť k vysokej obozretnosti a sústavnej príprave pre možný výskyt tejto veľmi nebezpečnej nákazy. Africký mor ošípaných je ekonomicky náročná choroba, nakoľko spôsobuje vysokú mortalitu postihnutých prasiat a ošípaných a jej likvidácia s následnými prísnymi ochrannými opatreniami je veľmi nákladná.

Ľubica Sýkorová