Fruškohorský poklad – autorský projekt

Tradičná decembrová premiéra v Iloku sa opäť nekonala a taktiež tradičná „Hromnicová“ sa trošku omeškala. Podstatne menej ako prítomný text o divadelnom predstavení Fruškohorský poklad, ktoré ilockí divadelní ochotníci premiérovo zahrali 9. februára a my sme v predchádzajúci večer boli v Slovenskom dome pri generálnej skúške.

Autor predlohy Vlatko Miksád je zároveň i režisérom hry v desiatich obrazoch. O čo v nej ide? Deťom sa do rúk dostala záhadná trubica. S cieľom riešiť tajomstvo neznámych znakov (písma, či kresieb) na nej, urobia si výlet do neďalekého Hlbokého potoka. V starej jaskyni, respektíve pivnici dochádza k rozuzleniu. Z plastových vriec, ktoré sa ocitli pred nimi, vytiahnu staré zvitky. Obsahujú vedecké poznatky, respektíve vedomosti. Práve keď uvažujú o tom, či nájdený poklad speňažia, alebo ho zanesú do múzea, texty navidomoči zázračne zmiznú. Hra, ktorá v druhom pláne naznačuje vzťahy medzi dievčatami a chlapcami vo veku puberty, akoby chcela odkázať, že krása je prv v hľadaní, než vo vychutnávaní nájdeného.

Domnievame sa, že herci – žiaci z Iloka, ale aj dve žiačky z Radoša (!), doteraz úspešne popracovali na zrozumiteľnosti prednesu replík a stlmení teatrálnosti v záujme prirodzenejšieho zapôsobenia na divákov. Povšimli sme si, že jazyk postáv je síce súčasný, svieži, primeraný mladistvým, avšak predloha prahne po kvalitnej jazykovej úprave, t. j. odstránení slov a syntagiem, ktoré nie sú v súlade s normami spisovnej slovenčiny („Nesmieš, lebo ťa poviem mame.“; „Musím si chrbát oddýchnuť.“; Pol šiesta.“…). Tak sa nám javilo, že početné digresie v dialógoch spomaľujú tempo príbehu, ktorý inak výstižne podčiarkla autorská hudba a zvuk Ivana Šandora, ako i fotozábery fruškohorských krás na videobeame. Dvanásťčlenný herecký kolektív tvoria: Vladimír Mučaji (stvárnil postavu Vlatka), Martina Menďanová (Kristián), Sandra Cinkotská (Sandra), Dajana Ćešková (Dajana), Bojana Bošnjaková (Kristína), Estera Čiefová (Estera), Gabrijela Ristićová (Gabriela), Štefan Čelovský, Daniel Kaňa, Sanja Kozová, Kristína Markušová, Marija Papová (ako Tiene). V početnej logistickej skupine sú: Kristína Hrubíková (navrhla scénu), Anna Šandorová Miksádová (obsluhovala projektor, vypracovala plagát a afiš), Mário Miksád (svetlo) a iní. Katarína Hitzingerová sa postarala o dramaturgickú výpomoc.

Juraj Bartoš