Google a globálna dominancia
Väčšina z nás sa len zriedkavo vážne zamýšľa nad možnými rozmermi kontroly našich životov a súkromia zo strany veľkých technologických spoločností, akou je kalifornský Google.
Sčasti aj preto, lebo sme zvyknutí na „pohodlnú“ skutočnosť, že naša krajina je v pozícii nekonečnej transformácie a neistej európskej perspektívy a teda je svojráznym outsiderom, pre ktorého neplatia práve všetky pravidlá modernej spoločnosti. Takže využívame výdobytky moderných technológií bezstarostne predpokladajúc, že sme akosi mimo záujmu a vplyvu globálneho systému, voči ktorému ináč odmietame mať akýkoľvek rešpekt.
A pritom každodenne konzumujeme obsahy, po ktoré prichádzame prostredníctvom prehliadača Google Chrome, vyhľadávača Google a webovej stránky YouTube, pokým takmer celá naša korešpondencia sa deje v rámci elektronickej poštovej služby Gmail. Všetky tieto služby sú v podstate zdarma – ak nepočítame fakt, že ich používaním prezrádzame svoju prítomnosť, svoje osobné údaje a súkromie, zároveň vedome alebo nevedome pristávajúc na určitý druh manipulácie s informáciami či ich exploatácie (na základe čoho Google každoročne zarába miliardy eur).
Majiteľov smartfónov značky Huawei v týždni za nami mohla prekvapiť správa o tom, že kompánia Google prestane spolupracovať s čínskym technologickým gigantom a znemožní mu budúce aktualizácie operačného systému Android, ako aj prístup k službám, akými sú Gmail, YouTube alebo Play Store (všetky uvedené a ešte rôzne iné aplikácie sú totiž vlastníctvom Google).
Táto blokáda priamo súvisí s rozhodnutím amerického ministerstva obchodu, aby čínsku korporáciu zaradilo na čiernu listinu z podozrenia, že jej technické výrobky sa môžu použiť pre špionáž. Z rôznych médií sa možno dozvedieť, že účinok daného reštriktívneho opatrenia nebude hneď badateľný (takže majitelia smartfónov Huawei nemusia už dnes predávať svoje aparáty spod ceny), ale celá situácia napovedá zintenzívnenie „chladnej digitálnej vojny“ medzi USA a Čínou ako svetovými ekonomickými veľmocami. A zároveň odzrkadľuje vplyv americkej vlády na činnosť kompánie Google – samým tým aj na používateľov moderných technológií a internetu v celom svete.
Webový prehliadač Google Chrome vraj dnes používajú dve tretiny používateľov internetu, napriek tomu, že jestvujú iné prehliadače, pri ktorých súkromné údaje a záujmy (aspoň údajne) nie sú pod drobnohľadom veľkej kompánie. Jedným z takých je Brave, ktorý je dokonca aj rýchlejší ako Chrome, lebo blokuje všetky reklamy a website tracking, znemožňujúc rôznym webovým stránkam a aplikáciám získať informácie o zvykoch a záujmoch používateľa. Ide o pomerne nový prehliadač, ktorý síce jestvuje od roku 2015, ale intenzívnejšie sa začal používať v posledných mesiacoch.
Čas teda ukáže, či je Brave skutočným ochrancom súkromia, alebo len dočasnou ilúziou revolučnej alternatívy.
Stevan Lenhart
