Hmotná istota je fundament nadstavby
SRBSKO-SLOVENSKÉ PODNIKATEĽSKÉ VZŤAHY
Možnosti na rozvoj slovensko-srbských podnikateľských vzťahov sú nesporne široké, ocenili účastníci fóra, ktoré sa touto témou zamestnávalo na sklonku predchádzajúceho roka v Novom Sade. Dvoch účastníkov zo Slovenska sme oslovili s cieľom, aby nám povedali viac o vlastných skúsenostiach a prezentovali ich videnie možností zveľadenia spolupráce v oblasti podnikania.
Ak niekto môže hovoriť o konkrétnych skutkoch na pláne realizácie proklamovanej spolupráce v oblasti podnikateľstva medzi Slovenskom a Srbskom, tak to je akiste Stanislav Štefánik, riaditeľ nového akvaparku Petroland v Báčskom Petrovci, zároveň zástupca podniku Aqua Therm Invest. Poprosili sme ho, aby skonkrétnil, na čo konkrétne myslel, keď spomenul, že už majú plány na nové projekty, aké zatiaľ u nás nie sú.
– Máme v pláne, v rámci akvaparku, robiť ďalšie investičné objekty a budovy. Chceme, aby boli zelené a aby využívali obnoviteľné zdroje. To znamená, že by sme radi ponúkli – ak sa tým niekto zaoberá – žeby to u nás mohol zrealizovať. Chceme napríklad stavať veľké kongresové centrum, ktoré by bolo energeticky riešené či už na solárne panely, či na geotermálne vody alebo na akúkoľvek inú obnoviteľnú energiu. Chceme tiež robiť ubytovacie zariadenia, ďalšie atrakcie, wellness centrum… a to všetko by sme chceli zrealizovať s čím menšími negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. Máme tiež v pláne s inými – či už s mestom Nový Sad a zároveň aj s Báčskym Petrovcom – robiť ďalšie turistické projekty, ako napríklad turistický vláčik, ktorý by mohol byť ako elektromobil, s tým, že by sme u nás vybudovali aj dobíjaciu stanicu. Možností je naozaj veľa, to sú skôr strednodobé plány, ktoré by sa zrealizovali do päť rokov.
Zaujímalo nás taktiež, ako bude vyzerať akvapark v turistickej sezóne 2013, na čo pán Štefánik hovorí:
– Prvou prioritou je upraviť akvapark tak, aby bol krajší, lepší a útulnejší. Určite budeme robiť výsadbu stromčekov, prirodzený tieň s cieľom urobiť prirodzené prostredie. Ďalšie, čo nasleduje, to sú skôr technické úpravy bazénov. Pokiaľ ide o investície, robíme projektovú prípravu a dokumentáciu, aby sme získali povolenia na ďalšie aktivity, na ďalšie atrakcie; neskoršie by sme chceli zriadiť aj plavecký bazén, o ktorom vieme, že chýba, je to však veľmi drahá investícia… Filozofia akvaparku od začiatku bola, aby sme ponúkli niečo, čo tu ešte nie je, a to sú predovšetkým atrakcie.
Pravdaže sme sa riaditeľa Petrolandu spýtali aj na skúsenosti s tunajšou povestnou „papierológiou“, o ktorej sa vyjadril, že sa v nej už podstatne ľahšie orientujú než na štarte projektu, a hovorí, že najväčšmi im život komplikovali vlastnícke vzťahy:
– Teraz je to už podstatne jednoduchšie. Máte tu veľa vlastníkov pozemkov, bolo to na začiatku náročné… Úrady povedzme nepoznali termín bazénová termálna voda. Nevedelo sa, t. j. nemohli sme sa s nimi dohodnúť, aké nastavenie zložiek v tej vode môže byť. Poznáte tu totiž len pitnú vodu a, samozrejme, v bazénoch nikdy nemôže byť kvalita pitnej vody, hoci naša voda, v akvaparku, je ešte kvalitnejšia ako tunajšia pitná voda…
CHCE TO DOBRÉ PRACOVNÉ PRÍLEŽITOSTI
Bývalý atašé vo Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade Ing. Peter Jesenský je teritoriálnym manažérom v Odbore medzinárodnej spolupráce Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu SARIO. Je zaujímavé, že sa nad budúcnosťou slovensko-srbského podnikania zamýšľa aj z hľadiska neutešenej skutočnosti tu žijúcej slovenskej menšiny, ktorej poriadna časť najmladšej populácie – odchádza na Slovensko a odtiaľ sa nevracia:
– Väčšina slovenskej mládeže, ktorá prichádza na štúdiá na Slovensko, dostáva štipendiá zo Slovenskej republiky s cieľom, aby keď sa vrátia, rozvíjali ekonomický rast v tomto regióne. Srbsko je tridsať rokov v ekonomickom úpadku; nedivím sa mladým ľuďom, že sa nechcú vracať do neistoty, ale nostalgia za ich rodiskom je veľmi silná a radi sa vracajú, pýtali sa ma, čo Slovensko urobí preto, aby sa títo mladí ľudia mohli vrátiť späť do Vojvodiny, do Srbska, aby mohli zrealizovať svoje schopnosti, ktoré získali počas štúdia na Slovensku.
Rozmýšľam veľmi veľa o tom, ako motivovať týchto mladých ľudí, aby sa vrátili naspäť. Neprekážajú nám na Slovensku, ale ide o to, aby tunajšia slovenská národnosť, slovenská reč, slovenské zvyky, ktoré ste si pred vyše 250 rokmi priniesli, zostali tu. To môže ísť len cez ekonomiku. Treba premyslieť a dopracovať sa k veľmi účinným strategickým projektom, ktoré by priniesli investície (tak ako to urobil akvapark v Báčskom Petrovci) a vytvorili by dobré pracovné príležitosti pre mladých, aby tu našli svoje uplatnenie, aby mohli rozvíjať svoj osobný talent, pracovné schopnosti a aby videli, že toto je ich vlasť, aby tu žili a tu si zakladali rodiny.
Aj cieľom Slovenskej republiky musí byť starostlivosť o národnostné menšiny. Viete, politika, ekonomika, kultúra, školstvo – to všetko je prepojené. To sú spoločné nádoby. Mal som príležitosť vidieť zblízka, keď som tu pôsobil, čo táto krajina potrebuje. Aj vďaka priateľom, s ktorými som sa stretával, získaval som skutočný obraz o tom, ale môžem povedať, že stále nie som doma v tom, čo táto krajina a hlavne tento región potrebujú. Mám k nemu vypestovanú veľkú lásku, lebo som pochopil, že tunajší Slováci sú veľmi dobrí a pracovití ľudia. Želám si, aby sa tá archaická slovenčina, tie zvyky, tá kultúra zachovali. Ale to je možné len vtedy, keď tu mladí ľudia budú mať pocit istoty, bezpečnosti práce a pocit možnosti slušne žiť.
Hovoríme pánovi Jesenskému, že EÚ je spoločenstvo s otvorenými dverami, ktorými možno vstúpiť, ale (ešte ľahšie) odísť, čiže, zaujíma nás, ako tú druhú možnosť využívajú mladí ľudia na Slovensku…
– Bohužiaľ, aj Slovensko sa stýka s veľkou nezamestnanosťou. Pokiaľ sa poskytovali veľké výhody, ekonomický stimul, prichádzali k nám investori, ktorí dnes už odchádzajú do iných krajín. Prichádzali s cieľom vykorisťovania lacnej pracovnej sily a dosiahnutia čo najväčšieho ekonomického zisku, lebo v tom je podstata podnikania. Slovensko je z hľadiska rozvrstvenia regiónov veľmi rôznorodé: kým západné Slovensko, konkrétne Bratislavský samosprávny kraj, jeho životná úroveň sa už dá porovnať s rakúskymi regiónmi, smerom na východ to už slabne, životná úroveň klesá, pretože niet pracovných príležitostí; firmy, ktoré existovali pred revolučnými zmenami sa rozpadli alebo prešľapujú, pracujú s nízkym objemom pracovných síl. Následne tomuto mladí ľudia odchádzajú do západnej Európy, do Anglicka, Írska, Španielska, Nemecka, do Ameriky, Austrálie atď. Súčasná svetová hospodárska kríza zasahuje už aj krajiny EÚ, aj iné vyspelé krajiny a teraz sa mladí ľudia vracajú naspäť, lebo pracovných príležitostí v zahraničí ubúda, už tam nezarábajú tak, aby to pre nich bolo profitové, čiže vracajú sa a narastá nám počet nezamestnaných.
Juraj Bartoš
