Hmyz trochu inak

Hmyz patrí do najväčšej a najrôznorodejšej skupiny organizmov na svete a tvorí 80 – 90 % svetovej biodiverzity. V súčasnosti bolo popísaných okolo 950 000 žijúcich druhov, ale podľa viacerých vedcov sa celkové množstvo odhaduje až na 4 000 000 druhov.

Na hmyz sa môžeme pozerať z viacerých hľadísk. Vo všeobecnej rovine sa hmyz delí na užitočný a škodlivý. Nasledujúci článok bude zameraný na ten „užitočný“ trochu z iného uhla pohľadu. Užitočné môžu byť napríklad lienky ako predátori vošiek, ale to je len zlomok toho, ako môžeme hmyz pozitívne využiť.

Viacero kultúr na celom svete, hlavne v tropických oblastiach, má dlhú históriu používania hmyzu na rôzne účely. Asi  k najznámejším patrí využitie produktov hmyzu – napríklad med alebo hodváb. Hmyz sa ale využíva aj na rôzne rituály, jedlo a lieky na zmiernenie chorôb a utrpenia. Niektoré druhy sa dokonca používajú ako náradie. Ako príklad môžu poslúžiť pôvodní obyvatelia Novej Guiney, ktorí používajú ostne zo stehien druhu Eurycantha calcarata (pakobylka) ako háčik na chytanie rýb.

Iný kmeň žijúci v Amazónii využíva mravce Paraponera clavata pri rituáloch dospelosti, prípadne vytvorenia sociálneho statusu v danom kmeni, keď sa nechávajú mravcami dobrovoľne pohrýzť. Tieto mravce cez hryzadlá vylučujú neurotoxín a poneratoxín, ktoré zapríčiňujú bolesť na niekoľko hodín. Iný kmeň používa tieto mravce na deťoch, aby si už v mladom veku vybudovali odolnosť proti týmto látkam do budúcnosti.

V južnej Amerike je medzi kmeňmi populárny lov s otrávenými šípmi, ktoré sa namáčajú do jedu získaného z pokožky žaby. Avšak žaba vďačí za alkaloidy vo svojej koži potrave, ktorú konzumuje, a tou sú rôzne druhy hmyzu. Aj tento príklad je vlastne nepriame využitie hmyzu.

Liečebné účinky hmyzu

LATINSKÁ AMERIKA

V ľudovom liečiteľstve majú svoj význam aj rôzne druhy múch (obr. 1). V Latinskej Amerike sa na liečenie vredov (kožnej infekcie spôsobenej mikrobiálnym parazitom Staphylococcus aureus) využíva bežne sa vyskytujúca mucha Musca domestica. Liek sa podáva ako pasta (pripravená rozdrvením muchy) na postihnuté miesto.

Mravce Paraponera používajú ľudia v Brazílii na liečenie reumatizmu a bolestí chrbta. Z týchto mravcov sa získava poneratoxín, ktorý pôsobí ako liek na tíšenie bolesti. Známejšie je využitie jedu získaného zo včiel, ktoré sa vo svete bežne využíva na liečbu reumatizmu, artritídy. Mix medu a citróna sa v západných kultúrach bežne využíva proti nachladnutiu, chrípke, bolestiam hrdla. Med má antibakteriálne účinky, ktoré redukujú primárnu alebo sekundárnu infekciu.

Olej niektorých druhov z radu Hemiptera sa používa na liečbu kožného ochorenia spôsobeného Mycobacterium tuberculosis, ktorý je aj pôvodcom tuberkulózy. Využíva sa ako analgetikum a anestetikum. Iný druh hmyzu – Coccus axin (červce) produkuje voskovitý sekrét, ktorý sa využíva ako liečivá masť pri malomocenstve, popáleninách a iných kožných chorobách. Navyše sa týmto sekrétom môžu čistiť zuby.

AFRIKA

V oblasti Kalahari ľudia využívajú hmyz viacerými spôsobmi. A to na liečebné účely, lov, dekoráciu, hračky pre deti, ale hlavne ako jedlo. Z červov (čelaď Psychidae) používajú ich telovú tekutinu – „šťavu“ na lokálnu liečbu stomatídy (zápal sliznice ústnej dutiny). V mnohých prípadoch je liečba úspešná, čo znamená, že táto „šťava“ môže obsahovať antimikrobiálne alebo protizápalové látky.

V juhozápadnej Nigérii využívajú obsah bruška Gryllotalpa africana (rovnokrídlovce) na ošetrenie chodidiel pred odvrátením infekcie. Jeho príbuzný Gryllotalpa gryllotalpa (obr. 2) žijúci na Slovensku sa zatiaľ na liečebné účely nevyužíva. Vo všeobecnosti má hmyz pravdepodobne obrovskú mikroflóru najmä v oblasti bruška. Mikróby sú v neustálom chemickom boji s inými mikróbmi, a práve preto môžu obsahovať antimikrobiálne látky prospešné na potláčanie infekcií.

V Zaire na liečbu bronchitídy podávajú „červených mravcov“, ktorý produkujú „lepkavé sliny“. Vkladajú sa do misky s vodou, ktorá sa pacientovi podáva po dobu jedného týždňa.

ÁZIA

Ázijská medicína je známa používaním rôznych exotických ingrediencií dodnes, v čom je hlavný rozdiel medzi ňou a západnou medicínou. V čínskom liečiteľstve sa bežne používajú včely, osy, červy, kobylky, vši, pavúky či rôzne sekréty hmyzu, škorpióny. Aj rôzne druhy vajíčok hmyzu (obr. 3) majú svoje nezastupiteľné miesto pri príprave „čínskej medicíny“.

Pravdepodobne historicky najznámejším je používanie Spanish Fly. Tento „liek“ pochádza z druhu Lytta vesicatoria, ktorého hemolymfa obsahuje cantharidín (terpenoid). Tento druh hmyzu ho vylučuje kvapkami cez póry na nohách, aby odohnal potenciálneho útočníka. V Číne sa využíva na liečbu bradavíc a liečbu rakoviny. Gréci ju používajú na zvýšenie sexuálneho libida, čo má ale za následok nebezpečné vedľajšie účinky – podráždenia močového traktu. V Spojených štátoch je Spanish Fly (okrem použitia na liečbu bradavíc) v súčasnosti nelegálna.

V Číne je hmyz často využívaný na masovú produkciu liekov a pesticídov. Eupolyphaga sinensis a Opisthoplatia orientalis (Blattaria) sú v čínskej medicíne často využívané vo viacerých produktoch, napríklad v tabletkách, ktoré sú voľne prístupné aj na internete alebo v lokálnych čínskych lekárňach. Často sa využívajú na liečbu zimnice.

V Južnej Kórei sa stonožky používajú na liečbu kĺbov a tumorov. Z lekárskeho hľadiska nie je potvrdené, či stonožky majú pozitívny účinok na liečbu týchto ochorení, avšak možné je, že ich jed môže obsahovať farmakologicky dôležité látky.

V Indii sa v tradičnej medicíne využíva veľké množstvo pavúkov a roztočov. Napríklad roztoč Trombidium grandissimum „lieči“ viac ako 10 rôznych druhov ochorení vrátane malárie.

EURÓPA

V Európe je hmyz na liečebné účely využívaný najmenej. Vo Francúzsku sa využíval cantharidin ako afrodiziakum. Olej získaný z Melolontha vulcaris (Scarabaeidae) sa aplikoval na ošetrenie škrabancov a rôznych rán, a tiež na reumatizmus. Dospelí jedinci tohto chrobáka sa namáčali do vína, a tak sa podávali na liečbu anémie.

Včely (obr.4) okrem medu produkujú propolis, čo je asi najznámejšia látka využívaná hlavne vo východnej časti Európy vďaka jej antiseptickým a protizápalovým účinkom.

V súčasnosti prebieha niekoľko výskumov na využitie hmyzu v medicíne. Látky, ktoré obsahujú, resp. produkujú môžu mať veľký význam pri liečbe mnohých chorôb. V súčasnom modernom svete,  pri súčasných prístrojoch a vedomostiach, je tento smer bádania určite zaujímavý a vďaka technike sa môžu potvrdiť, prípadne vyvrátiť rôzne tvrdenia a predpoklady. Ako príklad môže poslúžiť látka pederín, ktorú obsahuje hemolymfa Paderus beetles (Staphylinidae). Tento druh hmyzu bol dlho známy svojou obrannou vlastnosťou – spôsobovaním zápalov a pľuzgierov na ľudskej koži. Využíva ho najmä ako obranu proti pavúkom. Účinky pederínu sú momentálne študované a testované, a táto látka môže byť podľa predbežných testov vhodný kandidát na liečbu rakoviny.

Ing. Jana Bíliková

Ing. Ján Tancik, PhD.

SPU Nitra