Ikony budúceho rozvoja

11.feb 2014

Ikony budúceho rozvoja

Miroslav Vasin: Program DaHar treba chápať aj ako konkretizáciu Dunajskej stratégie

Miroslav Vasin: Program DaHar treba chápať aj ako konkretizáciu Dunajskej stratégie

Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE O ROZVOJI PRÍSTAVOV NA DUNAJI

Dunaj je mimoriadne dôležitý, Dunaj je najvýznamnejšou riekou a svojráznou ulicou Európy, no ešte stále je nedostatočne využitým potenciálom nielen v národnom meradle. To sa snaží napraviť Program nadnárodnej spolupráce Juhovýchodná Európa. Jeho základným cieľom je zlepšenie procesu územnej, ekonomickej a sociálnej integrácie, rozvíjanie partnerstiev a spoločných akcií šestnástich krajín v záležitostiach strategického významu. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je DaHar projekt. Začal sa v júni 2011, ukončí v marci tohto roku.

Jednou z jeho záverečných udalostí bola aj medzinárodná konferencia prebiehajúca 6. februára vo veľkej sieni vojvodinského parlamentu, ktorej účastníci sa predovšetkým sústredili na rozvoj prístavov ako logistických stredísk.

Príčin je viac. Dunaj je z aspektu prepravy tovarov nevyužitý potenciál, aspoň desaťnásobne zaostávajúci za Rýnom. Na ňom takmer niet obrovských lodí s kontajnermi, ani pravidelných dopravných liniek, kým prístavy sú v takom stave, že ich treba súrne zmodernizovať. Dosť toho sa očakáva od chvíľ po prekonaní globálnej ekonomickej krízy, čo by malo umožniť rast výroby vo veľkých priemyselných strediskách, ako sú napríklad oceliarne, tiež väčšie obraty a zisky, a tým aj viac prostriedkov na modernizáciu lodnej dopravy.

Zo Srbska, konkrétne z Vojvodiny, partnermi projektu sú Univerzita v Novom Sade, Fakulta technických vied, ako aj Prístav Nový Sad. V prejave k účastníkom štvrtkovej konferencie pokrajinský tajomník pre hospodárstvo Miroslav Vasin podčiarkol, že je Vojvodina so svojimi prírodnými a vybudovanými kapacitami veľkým potenciálom, ktorým sa môže zapojiť do prepravných trás Európy.

Projekt, ktorého prvým cieľom bol rozbor skutočných potrieb ďalšieho rozvoja dunajských prístavov, by onedlho mal pokračovať realizovaním zladených plánov rozvoja prístavov a logistických oblastí v Podunajskom pásme. Je to zjavne v duchu naplnenia smerníc Dunajskej stratégie, z ktorých sa tie najvýznamnejšie vzťahujú na zveľadenie stykov štátov, oblastí a miest pri Dunaji: od tých hospodárskych po všetky iné.

Oto Filip

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs