Invalidita obyvateľstva

Z prezentácie ďalšieho štatistického zväzku, tentoraz o invalidite

SVET ŠTATISTIKY (1)

Problematika je mimoriadne citlivá a taký musel byť aj prístup k nej. Svojráznosťou v poradí ôsmeho zväzku konečných výsledkov sčítania obyvateľstva s názvom Invalidita je, že sú údaje o štatúte invalidity a druhu problémov osôb s invaliditou zverejnené Republikovým štatistickým ústavom 30. mája, vlastne prvé tohto druhu u nás nielen v tomto, ale aj v minulom storočí.

Predtým sa čosi podobné udialo až v ďalekom roku 1890, keď sčítanie zahrnulo aj otázku o obyvateľoch s telesnými alebo duševnými nedostatkami. Z vtedajších 2 161 961 obyvateľov Kráľovstva Srbska bolo 9 645 osôb s invaliditou, z čoho 5 932 mužov a 3 713 žien. Už z uvedeného je jasné, že sa invalidita vtedy chápala omnoho užšie než dnes a podľa všetkého obmedzovala na fyzickú invaliditu alebo i zjavné mentálne problémy.

Náčelníčka Oddelenia sčítania obyvateľstva Republikového štatistického ústavu Snežana Lakčevićová (na snímke prvá vľavo) podotkla na úvod štvrtkovej prezentácie publikácie o invalidite, že pri súpise v roku 2011, ktorý bol zladený s praktikami EÚ (Eurostatu) a sveta (Washingtonské odporúčania) zvolili sociologický, a nie lekársky prístup. Medicínsky by sa pravdepodobne viac sústredil na príčiny a formy invalidity, druhy pôvodcov a chorôb a podobne. Podstatou sociologického je, že sa anketovaní občania dobrovoľne vyjadrovali k nastoleným šiestim otázkam a k piatim možným odpovediam.

Základnou otázkou bolo: Máte a v akej miere, ťažkosti vo vykonávaní každodenných aktivít doma, v škole či na pracovisku, spôsobené problémami so zrakom, sluchom, chôdzou alebo chodením po schodoch, pamäťou alebo koncentráciou, komunikáciou alebo samostatnosťou pri obliekaní a stravovaní? Respondent mohol odpovedať takto: nemám, áno, mám málo ťažkostí, áno, mám veľa ťažkostí, áno, som úplne znemožnený, neprajem si odpovedať.

Základný údaj, ktorý vyplynul zo sčítania, je, že z celkového počtu obyvateľov 7 186 862 je 571 780 osôb s invaliditou, čo je takmer osem percent, kým sa 119 482 opýtaných k uvedenej otázke odmietlo vyjadriť. Srbsko je ináč jednou zo zriedkavých krajín, je ich len päť – šesť, ktoré zverejnilo takéto údaje. A pritom sa sčítanie v tomto desaťročí konalo približne v päťdesiatich štátoch, hlavne takmer vo všetkých štátoch Európy, okrem troch. Ak sa porovnáme s inými, tak zistíme, že je percentuálne invalidov u nás trochu menej než v Anglicku, kde ich je 8,3 percenta z celkového počtu obyvateľov. V Čiernej Hore ich je 10,8, v Írsku 13, v Portugalsku až 19 percent. Súpis sa vo všetkých týchto štátoch konal v tom istom roku 2011, keby bol aj u nás. Ďalšou zaujímavosťou je, že je napríklad, vo viacerých nevyvinutých, rozvojových krajinách Afriky, invalidov skutočne málo: dakde len percento obyvateľov, inde dokonca  menej od toho. No nevýhodou je, že tieto krajiny zďaleka nedokážu ani tým málopočetným osobám s invaliditou zabezpečiť akú-takú spoločenskú, zdravotnú alebo inú starostlivosť.

(Nabudúce: Štatút invalidity podľa regiónov)

                                                                       O. Filip