Izbové rastliny náročné na pestovanie

PESTOVANIE KVETOV

Pri pohľade na niektoré izbové kvety nás prepadne „chuť“ mať ich doma v dennej izbe, aby sme sa stále mohli kochať v ich kráse. No pred kúpou menej známych druhov by bolo vhodné vopred si preštudovať, ako sa o ne treba starať. Mali by sme poznať nároky vybranej rastliny a uvážiť, či ich môžeme splniť.

Medzi náročnejšie izbové rastliny patrí napr.: kamélia japonská (Camelia japonica), gardénia (Gardenia), ixora, antúria (Anthurium) a iné.

KAMÉLIA JAPONSKÁ

Patrí k rastlinám, ktoré vždy oslavovali ako kráľovné kvetov. Je to ruža zimy, lebo kvitne od novembra do apríla. Tento vždyzelený ker s kožovitými, tmavozelenými, lesklými listami má jednoduché, poloplné alebo plné kvety podobné ružiam, ktoré však nevoňajú. Sú bielej, ružovej až tmavočervenej farby. Na správne pestovanie kamélií existuje základný recept: rovnomernosť vo všetkom, každá zmena stanovišťa a teploty, náhly prechod z vlhkého do suchého ovzdušia či nepravidelné zalievanie škodí púčikom. Mladé kríky presádzame podľa potreby častejšie vždy na jar, staršie len po niekoľkých rokoch. Polievame mäkkou odstátou vodou podľa potreby tak, aby koreňový bal nevysychal, ale aby nebol ani primokrý. Vyžaduje si vlhkú, dobre priepustnú, kyslú pôdu bohatú na živiny (pH pôdy musí byť nižšie ako 7). Najlepšie sa jej darí v polotieni až v tieni. Vyhovuje jej stála teplota 8 – 10 °C. V lete ju umiestnime vonku na chránenom mieste pred vetrom a priamym slnkom. Koncom septembra kaméliu dáme opäť do bytu do miestnosti, kde je teplota 4 – 6 °C, neskôr aspoň 8 °C. Skoršie odrody kvitnú pri správnom polievaní už asi od novembra do jari, neskoršie odrody ponecháme dlhšie na chladnejšom mieste a kvitnú až na jar.

GARDÉNIA

Populárna bola už v 18. storočí, keď muži nosili kvet v gombíkovej dierke. Je to vždyzelený ker s lesklými kožovitými listami na krátkych stopkách. Okrasou rastliny sú biele, zriedka žlté kvety veľkosti osem až desať centimetrov, ktoré krásne voňajú. Ak ju v lete vyložíme do záhrady, musíme ju umiestniť na polotienisté, teplé a chránené stanovište. Ešte pred nástupom studených nocí ju prenesieme dovnútra. Kvitne v zime, vyžaduje izbovú teplotu 16 – 18 °C, vysokú vlhkosť vzduchu a pravidelnú zálievku. Hnojíme od vytvorenia púčika asi štyri mesiace hnojivom bez obsahu vápnika. Najvhodnejšia je zemina na rododendrony. Rozmnožujeme ju vrcholovými odrezkami pri teplote pôdy 24 – 26 °C pod plastovým krytom.

IXORA

Je veľmi dekoratívna rastlina. V Európe sa obyčajne pestuje Ixora coccinea, ktorá má okolíkové súkvetie žiarivej lososovej alebo oranžovej farby a jemnej vône. Môže kvitnúť dva- až trikrát ročne, väčšinou uprostred leta. Potrebuje kyslú pôdu, teplo a vysokú vzdušnú vlhkosť. Neznáša presádzanie, preto vystačí aj s menším črepníkom. Je to tropická rastlina, takže potrebuje teplo a vysokú vlhkosť. Takéto podmienky jej môžeme zabezpečiť v zimnej záhrade. Ak ju chceme umiestniť v byte, vložíme rastlinu do väčšieho črepníka naplneného štrkom a prevarenou vodou, aby mala dostatok tepla, a pritom nemala korene vo vode. Vyžaduje aj veľa svetla. Po odkvitnutí potrebuje aspoň šesťtýždňové obdobie pokoja. V tom čase by mala byť na mieste s teplotou okolo 18 °C s minimálnou zálievkou. Po odkvitnutí ju môžeme zrezať, čím podporíme kvitnutie. Rozmnožujeme ju pomocou desať až pätnásť centimetrov dlhých vrcholových odrezkov.

ANTÚRIA

Antúrie okúzľujú svojimi nádhernými listami a nápadne krásnym a trvanlivým kvetenstvom. Za ideálnych podmienok sa kvety objavujú počas celého roka. Rastlina miluje vlhké prostredie, a preto je dôležité rosenie listov. Preferuje svetlé až polotienisté stanovište, nesmie byť na priamom slnku. V lete pri rýchlom raste ju musíme často a výdatne zalievať, v zime treba zálievku obmedziť.

Všetky hybridy sa vyznačujú tenkými stopkatými tmavozelenými listami. Kvety sú červené, ružové, biele, dokonca aj zelené. V strede majú tenký špirálovitý šúľok väčšinou rovnakej farby. Poznáme viacero hybridov, najodolnejšie sú hybridy scherzerianum. V hlavnom období rastu v marci až auguste vyžadujú vyššiu vlhkosť vzduchu. Hnojíme len v období rastu, pretože citlivo reagujú na príliš vysokú koncentráciu soli po hnojení. Rozmnožujú sa delením starších rastlín.

Ľ. S.

Foto: internet