K futbalovým Majstrovstvám Európy – Portugalsko 2004 a senzačná výhra Grécka

Akokoľvek, majstrovstvá sa blížia a nestačíme si ani všimnúť, keď sa prvá lopta na trávnikoch v Nemecku zakotúľa. A veru ako blesk uletelo aj dvadsať rokov od Majstrovstiev Európy v roku 2004, ktoré zorganizovalo Portugalsko.

Na tom turnaji naša reprezentácia nevystúpila po tom, ako na predchádzajúcom účasť skončila vo štvrťfinále.  Bolo to prvé z piatich majstrovstiev zaradom, na ktorých naši nemali účasť.

Priebeh kvalifikácie

V kvalifikácii na Euro 2004 v Portugalsku nás zastavil predovšetkým Azerbajdžan, selekcia, proti ktorej sme v tom cykle z maximálnych šesť bodov získali iba jeden. Dnes Azerbajdžan stále nepatrí ani medzi reprezentácie  priemernej kvality, ale prehrať proti nim pred dvomi desaťročiami bolo považované za veľkú katastrofu.

V tej kvalifikácii naši odštartovali ako Juhoslávia a uzavreli ju ako Srbsko a Čierna Hora. Prišlo k zmene generácií,  už nehrali terajší prvý tréner Stojković, Savićević, Jugović, ale prišli mladé či mladšie posily – predovšetkým  Nemanja Vidić, ktorý debutoval práve v tej kvalifikácii proti Taliansku v Neapole a ihneď na tom stretnutí bolo  jasné, že z neho bude jeden z najlepších obrancov sveta. Vidić to neskoršie aj potvrdil, predovšetkým hraním v  drese anglického celku Manchester United.

V prvom stretnutí v kvalifikácii teda naši získali bod za chotárom proti Taliansku a začalo to byť sľubné. K tomu Taliani o štyri dni neskoršie v Cardiffe prehrali proti Walesu a naši porazili Fínsko, takže sa zdalo, tenisovým  slovníkom povedané, že sme hneď na štarte získali break.

Fakt, že predsa ľahko nebude, potvrdil februárový zápas s Azerbajdžanom v Podgorici. Keď Lazetić na začiatku  druhého polčasu dal za 2 : 0, zdalo sa, že rutinovane triumfujeme, ale Gurban Gurbanov dvomi gólmi v záverečnej časti výsledok vyrovnal a pripravil nám starosti. Neskoršie naši proti Azerbajdžanu prehrali za chotárom, tiež  neúspešní boli v revanš stretnutí s Fínskom.

Taliani tak, bez ohľadu na pomalší začiatok, finišovali ako prví a Wales išiel do baráže.

Na Majstrovstvá Európy si historický prvý postup vybojovalo Lotyšsko, potom ako v play-off eliminovalo Turecko,  tretiu reprezentáciu z MS 2002. Lotyšsko bolo zároveň jediným debutantom a po dlhšom období sa na ME vrátili  Bulharsko, Chorvátsko, Švajčiarsko, tiež Grécko, ktoré jediné vystúpenie malo v roku 1980.

A pre zhodu okolností, Gréci mali česť turnaj otvoriť proti hostiteľovi v Porte. Senzačne sa im podarilo triumfovať výsledkom 2 : 1 a neskoršie veru postúpili aj zo skupiny. Portugalsko, bez ohľadu na prehru v prvom kole, v ďalších dvoch dosiahlo triumfy a bolo prvé. Zo skupiny A vypadli Španielsko a Rusko.

V skupine B Francúzsko (po katastrofálnom vydaní na Mundiale 2002) predsa ospravedlnilo rolu favorita a  postúpilo spolu s Anglickom, kým eliminované boli selekcie Chorvátska a Švajčiarska.

Kuriozita sa udiala v skupine C – Taliani, Švédi a Dáni triumfovali nad Bulharskom a navzájom všetci zohrali  nerozhodne. V poslednom kole sa stretli Švédsko – Dánsko a remíza 2 : 2 obidvom krajinám prinášala postup, bez ohľadu na to, či Taliani nastrieľajú aj desať gólov proti Bulharom. A, hľa, zápas Švédsko – Dánsko sa skončil práve  tým výsledkom, ktorý takýto scenár garantoval.

V skupine D dominovali Česi, predovšetkým Milan Baroš, ktorý bol aj prvým strelcom turnaja. Fantastický zápas  zohrali s Holandskom. Postúpili Česi ako prví a Holandsko bolo druhé. Nemci znovu zostali bez štvrťfinále a jeden získaný bod na záverečnom turnaji pre Lotyšsko bol aj tak veľkým úspechom.

S Gréckom určite nikto nepočítal

Vo štvrťfinále Portugalsko eliminovalo Anglicko, Česko nemalo ťažkostí s Dánsko a Holandsko lepšie strieľalo  penalty ako Švédsko. Francúzi ako majstri Európy smerovali na Grécko. Ich tréner, Nemec Otto Rehhagel na celý  turnaj pripravil defenzívnu taktiku, ktorá sa mu oplatila aj vo štvrťfinále… Jediný gól dal Charisteas a Grécko  senzačne bolo v semifinále. Smerovalo však na prvého favorita, Česko. A Česi sa v semifinále veru snažili a tlačili,  ale odomknúť bránu, ktorú strážil Nikopolidis, veru nevedeli. Zápas smeroval do predĺžení a pri konci prvého po  rohovom kope dobre hlavičkoval Dellas a Grécko viedlo 1 : 0.

Vtedy už platilo pravidlo strieborného gólu, hralo sa do konca toho predĺženia v ktorom padol gól. Gréci dali v 105. minúte, takže Česi čas na reakciu ani nemali. Grécko je senzačne vo finále, písali svetové média…

A ešte jedna náhoda – záverečný zápas zohrali tie isté selekcie, ktoré turnaj aj otvorili, znovu Portugalsko a znovu Grécko.

Figo, Pauleta, Ronaldo, Deco a iní strieľali zo všetkých strán, ale márne – znovu protiútok, znovu dobrý center a  znovu Charisteas. Grécko malo 1 : 0, dokonca náskok obhájilo a udiala sa najväčšia futbalová senzácia v dejinách,  väčšia ako tá v roku 1992. Grécko sa stalo majstrom Európy, Theodoros Zagorakis bol najlepším hráčom turnaja.

Nikdy po tejto epizóde už Grécko nedosiahlo ani približne podobnú úroveň. Najčastejšie na záverečné turnaje  Majstrovstiev sveta či Európy už ani nepostupovalo, ale v dejinách navždy zostane zapísané, že v roku 2004 boli futbalovými majstrami Európy.