K histórii vzťahov medzi Československom a Juhosláviou

Uctievať si dejiny znamená uctievať si aj ich veľké výročia. Pri príležitosti stého výročia vzniku Československa, tiež rovnakého výročia založenia diplomatických vzťahov Československa a Juhoslávie, v Belehrade včera prebiehala historická konferencia menom História vzťahov medzi Československom a Juhosláviou. Spoločne ju usporiadali Veľvyslanectvá Slovenskej a Českej republiky v Belehrade.

Konala sa v zasadačke českej ambasády v hlavnom meste Srbska. Počas nej diplomati, politici, historici a odborníci ozrejmili celý rad súvislostí vplývajúcich celé storočie na vzťahy dvoch historicky priateľských krajín. A nebolo to storočie vonkoncom ľahké. Bolo skôr búrlivé a s mnohými turbulenciami a skúškami.

Vítajúc účastníkov podujatia, ktoré zastrešili prvý podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Srbska Ivica Dačić, minister zahraničných vecí Českej republiky Martin Stropnický a štátny tajomník poverený výkonom funkcie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ivan Korčok, veľvyslankyňa SR v Belehrade pani Dagmar Repčeková podotkla význam viacerých okrúhlych jubileí, ako aj kladný názor takých slovenských velikánov diplomacie akými boli Milan Rastislav  Štefánik a Štefan Osuský na vznik spoločného štátu.

Dr. Miroslav Mojžita, niekdajší veľvyslanec Slovenska v Srbsku sa  účastníkom prihovoril v mene Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Kvitoval, že politici dvoch štátov, ktoré len vznikali, tak Československa, ako aj Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, kedysi pred viac než sto rokmi múdre ich vzťahy vysoko zaradili medzi svoje priority. Vychádzali pritom z historickej spätosti  národov, opierali sa aj o nové okolnosti európskeho zriadenia, dbajúc pritom na mnohostrannú spoluprácu a bezpečnosť. Za osobitnú kapitolu vzťahov medzi dvoma národmi označil známu Kragujevskú vzburu slovenských vojakov, ktorej storočnicu si tiež pripomenieme v júni tohto roku. Na záver prejavu uviedol, že Slovensko a Česko nepatria k veľkým európskym krajinám, no sú v EÚ, kde by radi videli i Srbsko a jeho susedov.

V šiestich následných referátoch, zoradených do dvoch tematických panelov, boli analyzované rôzne aspekty vzťahov dvoch štátov v rôznych obdobiach a z rozličných uhlov. Jeden z možných záverov a ponaučení konferencie by mohol byť, že tie vzťahy takmer spravidla boli na veľkej skúške keď ich riadila  ideológia a vysoká politika. A že boli skvelé keď sa vyvíjali v duchu toho, čo historicky a tradičné priateľské národy vzájomné cítili.

Podľa slov veľvyslankyne Dagmar Repčekovej, konferencia celkom splnila očakávania, lebo ukázala mnohé tváre toho nášho spolunažívania v európskom  priestore. Podotkla, že nešlo len o politiku, o nejaké vzťahy rôznych zväzov, či odborníkov, historikov alebo kultúrnych dejateľov, ale vždy išlo jednoducho o ľudí. Ktorí sa poznali, ktorí sa mali radi. Vyzdvihla tak isto,  že tie a také  emócie pretrvávajú dodnes.