Vzhľadom na to, že početné krajiny tzv. Západného bloku bojkotovali Olympijské hry v Moskve v roku 1980, bolo absolútne očakávané, že odpoveď Východného bloku bude najmenej rovnaká o štyri roky neskoršie, keď Olympijské hry zorganizovalo americké veľkomesto Los Angeles. Preto sú márne ilúzie o tom, že by politika nemala vplývať na šport a športový duch, keďže sa tento jav pravdepodobne nikdy nebude môcť vykoreniť.
Preto, ako sme spomenuli, na Olympijských hrách v Kalifornii chýbalo 14 krajín, ktoré boli tesným spojencom Sovietskeho zväzu.
Hry bojkotovali aj Líbya, Albánsko, Burkina Faso a Irán, čiže krajiny, ktoré formálne do tohto bloku nepatrili. Z „východných“ krajín účasť malo len Rumunsko a nakoniec OH ukončilo veru veľmi úspešne – umiestnilo sa na druhom mieste najúspešnejších krajín, keďže získali úhrnne 53 medailí, z toho 20 zlatých. Samozrejme, dominovali Američania a získali presvedčivo najviac medailí, až 174 a z toho 83 zlatých.
Los Angeles tak mal v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia znovu zorganizovať Olympijské hry, keďže hostiteľom bol aj v roku 1932. Nezabudnime na to, že najväčšie mesto Kalifornie hostiteľom OH znovu bude aj v roku 2028.
Bez ohľadu na bojkot, na Olympijských hrách účinkovalo 140 krajín a 6 800 športovcov. Olympijské hry 1984 sa do dejín zapísali ako jedny z najlepšie zorganizovaných a zároveň ako dobrým príkladom, ako toto podujatie maximálne využiť vo svoj prospech a poriadne zarobiť. Američania totiž v Los Angeles využili už dostupnú infraštruktúru, mali menšie úpravy a tak aj výdavky, takže nakoniec boli 250 miliónov dolárov v pluse. Na dnešné pomery je to výrazne vyššia suma. Na týchto OH až 18 krajín vystúpilo prvýkrát, medzi nimi aj Bahrajn, Bangladéš, Grenada, Mauritánia, Katar, Spojené arabské emiráty a ďalšie. Po roku 1952 znovu účasť mala aj Čína, kým prvýkrát vystúpil aj Taiwan, čiže Čínska republika.
Olympijské hry v Los Angeles boli asi najúspešnejšie v moderných dejinách niekdajšej krajiny – Juhoslávia sa umiestnila na deviate miesto najúspešnejších krajín a získala úhrnne 18 medailí, z toho sedem zlatých. Najlesklejšie vyznamenanie si zaslúžili zápasníci Vlado Lisjak, Shaban Tërstena, veslári Matija Ljubek a Mirko Nišović v kanoe, ženská a mužská hádzanárska reprezentácia, mužská vodnopólová reprezentácia, ako aj pästiar Anton Josipović.
Až po dvanástich rokoch a Olympijských hrách v Montreale v roku 1976 sa v Soule zhromaždili skutočne všetci tí najlepší športovci, ktorí v tom období na planéte súťažili.
Moskvu bojkotoval Západ, potom Los Angeles Východ, aby sa v Južnej Kórei v roku 1988 od 17. septembra do 2. októbra zhromaždilo 8 453 športovcov z rekordných 160 krajín sveta. Išlo o posledné Olympijské hry z obdobia Studenej vojny a už na ďalších došlo k veľkým zmenám medzi účinkujúcimi krajinami, keďže neskoršie zanikol Sovietsky zväz, Nemecko už bolo zjednotené a v občianskej vojne sa rozpadávala Juhoslávia.
Akokoľvek, Olympijské hry v Soule boli pripravené a zorganizované na vysokej úrovni, čo je pre Južnú Kóreu aj očakávané. Ako hostitelia, Kórejci dosiahli pekný úspech a finišovali ako štvrtá najlepšia reprezentácia – mali až 33 medailí, z toho 12 zlatých. Po tom, ako si nechali ujsť podujatie v roku 1984, Sovietsky zväz sa presvedčivo rozlúčil s Olympijskými hrami a čestne zanikol, keďže aj v Soule boli najúspešnejšou krajinou s úhrnne 132 medailami. Nasledovalo Východné Nemecko a len potom Spojené štáty americké.
Juhoslávia aj na svojich posledných Olympijských hrách pochodila veľmi dobre, ale nie tak ako pred štyrmi rokmi. V Soule športovci bývalej krajiny získali 12 medailí a zlatom sa ovenčili Goran Maksimović a Jasna Šekarićová v streľbe a zlato získal aj vodnopólový mužský tím, ktorý tak obhájil olympijský titul z Los Angeles.
Olympijské hry v Soule tak so sebou do dejín vzali aj politicko-spoločenské pomery a vzťahy, zároveň boli posledné pred spomenutými veľkými zmenami pri konci osemdesiatych a na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia.
Prezident Srbska Aleksandar Vučić dnes po stretnutí s predsedom vlády Slovenskej republiky Robertom Ficom povedal, že spolupráca medzi Srbskom a Slovenskom, ktorá je založená na tradičných väzbách a vzájomnom rešpekte, má potenciál...
Čítaj viacDetailsMinister obrany vo vláde Srbska Bratislav Gašić sa dnes stretol s podpredsedom vlády a ministrom obrany Slovenska Robertom Kaliňákom, na margo oficiálnej návštevy premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica v Srbsku. Ministri vyjadrili spokojnosť, že sa...
Čítaj viacDetailsŠtvrtok so sebou prináša dva významné basketbalové zápasy v našich kontextoch. V rámci elitnej Euroleague sa vo večnom derby stretnú Crvena zvezda a Partizan v rámci 11. kola súťaže a v rámci...
Čítaj viacDetailsĎalšie novembrové číslo týždenníka je na ceste k čitateľom. Titulnú stranu krášli záber z tradičnej Tekvicovej zábavy v Padine, známej podľa mena Jej Výsosť tekvica – potravina a liek. Do tohto čísla je zaradená aj...
Čítaj viacDetails
