Kam sa podeli Laliťania?

Odvtedy ako 19. júna 2011 mužstvo Panónie prehralo doma rozhodujúci zápas posledného kola o postup do Somborskej oblastnej ligy s Graničarom z Gakova (3 : 5), lalitský futbal sa vybral zostupnou cestou. Majstrovskú sezónu 2011/12 v Medziobecnej lige Sombor Laliťania skončili na 11. mieste s 27 bodmi. O nič úspešnejšia nebola ani minulá jesenná polosezóna, v ktorej mužstvo Panónie neprinieslo veľa radosti svojim  nepočetným fanúšikom. Opäť jedenáste miesto, desať získaných bodov z možných 39!

Do novej sezóny mužstvo Panónie vykročilo takmer bez žiadnych príprav, ak nepočítame kontrolné zápasy so selenčským Kriváňom a pivnickou Sláviou. Skutočnosť, že na lalitskom trávniku počas leta nebehali futbalisti, sa rýchlo a nepríjemne odzrkadlila na jesenných výkonoch lalitského mužstva.

Panónia minulú jeseň produkovala slabé výkony, tak doma, ako aj za chotárom. Z hosťovaní si zverenci trénera Miloja Vukovića priniesli iba jeden bod, z Ribareva, kde s domácim Jedinstvom remizovali 1 : 1. Domáci síce vyrovnali v nadstavenom čase, údajne z postavenia mimo hry. Ostatných šesť zápasov lalitský tím prehral: v Kolute 3 : 2, v Svilojeve 2 : 1, v Sombore so Šikarou 6 : 1, v Sombore so ŽAK-om 4 : 1, v dedine Aleksa Šantić 3 : 0 a v Báčskom Monoštore 4 : 0.

Domáca bilancia je polovičatá: tri výhry, tri prehry. Body v Laliti prenechali Rastina (3 : 1), Dinamo zo Sonty (4 : 2) a somborský Metalac (4 : 2). Na ihrisku Panónie sa ešte ako hostili Odžaci (0 : 6), Rusín (2 : 8) a Lipar (0 : 4). Lalitského fanúšika najviac škrú práve tieto tri katastrofálne prehry. Ani tí najstarší milovníci futbalu v Laliti sa nepamätajú, že Panónia voľakedy od Rusína inkasovala osem gólov, najmä nie v majstrovskom zápase. Podobne je to aj s Odžačanmi, hoci tí častejšie robili veľké problémy susedovcom. Napokon Liparčania druhýkrát, a to v tom istom roku v Laliti vyhrali štvorgólovým rozdielom.

Minulá jeseň vo FK Panónia zostane pamätná podľa toho, že si tričko tohto mužstva obliekalo dvadsať futbalistov. Z toho počtu iba štyria sú Laliťania (Valent, Farkaš, Tatomirov a Obradov), kým sú ostatní šestnásti spoza chotára, zo Srbského Miletića, Odžakov, Ruského Kerestúra a Doroslova!? Práve preto zápasy Panónie sledoval čoraz menší počet divákov, ktorých na tribúne a vôkol ihriska minulej jesene takmer nikdy nebolo viac ako niekoľko desiatok.

Kam sa podeli Laliťania z mužstva Panónie? Väčšina odišla do iných klubov, v ktorých majú lepšie podmienky na vlastný rozvoj, môžu mužstvu viac prispieť na trávniku, a tam si ich aj väčšmi vážia!?  K tomu jednotlivci pre zranenie museli predčasne ukončiť kariéru a tí mladší spravidla znechutení, že málo hrávali, futbalu povedali zbohom. Jedno je však isté: klub sa v minulosti ľahko zriekal domácich hráčov a angažoval cezpoľných, ktorým farby FK Panónia iste nie sú pri srdci!

J. Pucovský

IBA ŠTYRIA Z LALITE

Dres Panónie si v jeseň obliekali: Tatomirov, Mladenović, Jovović, Janković, Radivojević, Bojić, Nikolić, Tojić, Rančić, Marjanović, Valent, Balaša, Stanković, Ňaradi, Petrović, Obradov, Stajčić, Ćirić (!?), Bogdanović, Farkaš.

TOJIĆ – 5 GÓLOV

Stredopoliar Tojić vsietil najviac gólov – päť. Valent štyrikrát prekonal brankárov súpera, Rančićovi a Stankovićovi sa to podarilo po trikrát, dva razy skóroval Marjanović, raz sieť vlnili Bogdanović a Bojić.

ŠTYRI ČERVENÉ KARTY

V jeseň ich dostali Stanković (so ŽAK-om a Metalcom), Tatomirov (Jedinstvo Kolut), Valent (Rusín).