Karvašových Sedem svedkov na pivnickom javisku

Pivnické divadlo predsa na tento ročník festivalu premiérovo prichádza s novou inscenáciou Sedem svedkov autora Petra Karvaša, pod ktorej réžiu sa podpisuje Cyril Páriš. Počas jednej zo skúšok sme nazreli do OD Janka Čemana, kde sme urobili rozhovor s uvedeným režisérom.

Pivnické divadlo sa s režisérom Cyrilom Párišom alias Cyrom Párišom Bodočanom nestretá po prvýkrát. Aká bola vaša cesta do Pivnice a ako vlastne začala spolupráca s OD Janka Čemana?

„Ak by sme išli na samotné začiatky, tak to by bol úvod taký, že som študoval s Katarínou Mišíkovou-Hitzingerovou na Akadémii umenia v Banskej Bystrici a ona ma zavolala, myslím si, že na predposledný seminár Píšeš? Píšem! do Pivnice. Prišiel som sem ako lektor, tak som sa spoznal s tunajšími divadelníkmi a potom sme my ich pozvali k nám na festival Divadelné dišputy do Veľkého Krtíša. Minulý rok sme zase my boli tuná v Pivnici, takže takto vznikala tá spolupráca, a potom ma dokonca oslovili, či by sme nespravili spolu nejakú inscenáciu.“

Ktorú inscenáciu ste si zvolili?

„To bolo tak, že som im najprv poslal niekoľko textov, presnejšie bolo ich tak do dvadsať (smiech). A mali si z nich vybrať. Medzi nimi bol aj text Petra Karvaša Sedem svedkov, a vybrali si práve ten. Pravdupovediac, sám seba som sa pýtal, prečo si vybrali práve ten text. Lebo taký text nie je celkom jednoduché inscenovať, nakoľko ide o rozhlasovú hru. Sedem svedkov som spracoval ešte počas štúdií, takže som ho poznal, ale pod vplyvom času som ho nejakým spôsobom nereflektoval. Keď som si ho prečítal znovu po toľkých rokoch a prepojil som si to so súčasnou dobou, tak som pochopil, že je to veľmi aktuálne. Je to tragédia, dokonca až dráma, ktorá má aspekt komickosti v niektorých situáciách. Nakoľko je to dosť ťažká téma, tak musíme mať nejaké momenty, ktoré diváka preberú, aby sa mohol znovu ponoriť do inscenácie. V podstate má to rozmer dokonca až antickej drámy.“

Predstavte nám stručne Sedem svedkov.

„Treba začať takou myšlienkou k textu: Nikto vám nikdy neodpustí to, čo vám spravil. To je memento tejto hry. Je to z prostredia vyšetrovateľskej služby a polície. Karvaš sa zrejme inšpiroval skutočnou udalosťou, lebo v 60. rokoch v Amerike sa naozaj stala taká záležitosť, že 37 svedkov pozorovalo, ako vrah zabíja ženu, a nikto z tých svedkov jej nepomohol. O tom takto písal New York Times. Avšak pravda to nebola. Dokonca vraha našli a odsúdili ho na doživotie. Karvaš inšpirovaný týmto dejom dal do textu nie 37, ale symbolických 7 svedkov. Prečo symbolických? Máme sedem hriechov, sedem dní v týždni, Sedembolestnú Pannu Máriu, v každom prípade ide o biblické číslo, ktoré on vsunul do textu práve počas komunizmu. Všetko sa deje na Pivovarskej ulici, 7 svedkov vidí, ako vrah zabíja ženu, ale každý z nich počas vyšetrovania sa chce nejakým spôsobom vyvinúť svojsky. Svedkov vypočúvajú dvaja vyšetrovatelia a každý svedok ten dej interpretuje po svojom, až kým nepríde siedma svedkyňa a nepovie, ako to celé prebiehalo. Samozrejme, divák si môže vytvoriť svoj názor. Vypočuli sme si rozhlasovú nahrávku, potom film, a všetci sme prišli na to, že niečo tam chýba, nejaká pomyselná bodka. Tak sme spoločne hľadali, čo. Pri niektorých štúdiách sme použili Bibliu, tak som si študoval Evanjeliá, až som došiel po Príslovia, kde som načítal v šiestej kapitole nasledujúce: Chráň sa siedmich ohavností! Šestoro vecí nenávidí Pán a sedmoro je preň ohavnosťou: pyšné oči, jazyk falošný a ruky, ktoré prelievajú krv nevinnú, srdce, ktoré snuje zlé zámery, nohy, čo bežkom utekajú za zlom, kto hovorí lož ako svedok falošný a (ten), kto medzi bratmi zvady rozsieva. A týmito veršami sme mali doložku k inscenácii. Budeme inscenovať aj niekoľko situácií so zavraždenou, ktorá bude mať na záver monológ, ktorý vychádza z myšlienky: Človek je pominuteľný. Takže to by bol taký letmý prierez inscenáciou.“

Aké je herecké obsadenie inscenácie a ako sa vám pracovalo s hercami?

„Ide o pivnických hercov. Čo sa týka hereckého procesu, absolvovali sme všetky prípravy v dvoch fázach. Nechcem to nejako zakríknuť, ale tá práca s hercami bola nadštandardná. Oni vedia spracovať moje poznámky, vedia sami tvoriť. Ale zase je to samozrejmé, keďže majú za sebou takých režisérov, akí sú tu a akí tu boli, takže tá práca je taký skvost, obohatenie. Najprv sme mali čítacie skúšky, potom som tu pobudol 10 dní, počas ktorých sme si spravili takú ideovku pred javiskovou tvorbou, potom sme si spravili kolektívnu tvorbu spoločne a na záver individuálne skúšky. Samozrejme, vždy to boli dvaja vyšetrovatelia a ten svedok.“