Knižnica v Kysáči má svoju knihu

Michal Gombár: Zakladanie knižnice v Kysáči. Nový Sad : Mestská knižnica v Novom Sade, 2014

Málo je kultúrnych ustanovizní u nás, ktoré sú v takej miere vysokosenzitívne na pestovanie integratívneho multikultúrneho modelu kultúry, akou je Mestská knižnica v Novom Sade. Tentoraz Mestská knižnica dala svoj významný príspevok slovenskej národnostnej menšine uverejnením knihy ZAKLADANIE KNIŽNICE V KYSÁČI, ktorej autorom je kysáčsky učiteľ Michal Gombár. Publikácia vyšla dvojjazyčne a je bohato zdokladovaná prílohami a fotografiami. Redaktorkou vydania je Zdenka Valentová-Belićová, ktorá upravila text a zároveň ho preložila do srbčiny.

Kniha vyšla v edícii Poklady rodiska, ktorou si táto ustanovizeň chce pripomenúť zakladanie a pôsobenie všetkých pobočiek mestskej knižnice, ktorých je súhrnne 26. Ďalšia snaha hlavného a zodpovedného reaktora a riaditeľa Dragana Kojića je zaznamenať zakladanie pobočiek slovami súčasníkov tých udalostí. Knižnica v Kysáči má spomedzi všetkých pobočiek významné postavenie, pretože je najstaršia, teda má najdlhšiu tradíciu pôsobenia, čo s veľkým nadšením Kojić vo svojom predslove aj zdôraznil. Dosiaľ svoju monografiu dostali knižnice v Budisave, Petrovaradíne, Futogu, Sriemskych Karlovciach a všetky tieto knihy predstavujú prílohy k dejinám knihovníctva a sú vzácne kamienky do mozaiky poznania kultúrnej minulosti.

Výstižný názov publikácie by bol aj Čítací spolok v Kysáči 1913 –  1941, pretože kniha nepredstavuje kompletné dejiny tejto knižnice, ale hovorí o zakladaní a činnosti čítacieho spolku, ktorého jednou z prvoradých aktivít bolo práve formovanie a činnosť knižnice a čitárne, na základe ktorej kontinuálne ďalej vyrastala dnešná ustanovizeň.

V texte sa zdôrazňuje fakt, že čítací spolok v Kysáči bol založený ešte roku 1862 a o tom existuje aj písaná stopa, ktorá je zaznamenaná v zošite poznámok Juraja Jesenského, evanjelického farára v Kysáči, Excerpta varia Georii Jeszenszky ab anno 1854, ktorý svoj text uverejnený v Pešťbudínskych vedomostiach v decembri 1862 odpísal do tohto zošita.

Ďalšie vzácne pramene pre túto publikáciu boli štyri zápisničné knihy, v ktorých je obsiahnutá práca obnoveného Čítacieho spolku v období 1913 –1941. Tieto originálne zápisnice predstavujú nedoceniteľne vzácne dokumenty pre slovenské kultúrne dejiny, ktoré je nevyhnutne trvale chrániť. Aj v tomto zmysle novosadská knižnica dáva svoj príspevok a spomenuté štyri zápisničné knihy so 169 zápisnicami, ďalej Poštovú knihu (z obdobia 1927 – 1940) a Jesenského poznámkový zošit digitalizovala a v takejto forme ich bude trvale chrániť pre budúcich bádateľov.

Redaktorka vydania vo svojom doslove zdôrazňuje, že práve Slováci boli tým podnetným a progresívnym prvkom tejto spoločnosti už od svojho príchodu. O tom, v akej miere Slováci vychovaní v protestantskom duchu dávali dôraz na vzdelávanie, svedčí fakt, že už vo svojich migráciách so sebou viedli vzdelaných remeselníkov, ktorí v období tesne po príchode, vyučovali deti. Avšak už po prvých rokoch svojho trvalého nasťahovania sa  v Kysáči zaslali žiadosť vrchnostiam, aby im povolili dosadiť si učiteľa, čo im 21. marca 1785 bolo aj povolené.

Z aspektu dejín v tejto knihe je zaznamenaná krátka chvíľa. Z pohľadu jednej generácie značné obdobie ich života, ale pre túto knižnicu a pre rozvoj tohto prostredia zaznamenané je rozhodujúce obdobie, ktoré trvalo tridsať rokov a v ktorom boli položené základy kultúrneho rozvoja a kultúrnych dejín tohto mesta.

Týmto gestom Mestská knižnica nielenže vzdala hold autorovi, významnému kysáčskemu kultúrnemu dejateľovi, ale aj hold Kysáču, Slovákom, kysáčskej knižnici, na ktorú je sama veľmi hrdá a toto gesto je o to hodnotnejšie, ak vieme, že celý projekt vyfinancovala výlučne z vlastných finančných zdrojov.

Zdenka Valentová-Belićová