Navonok sú len jedným z aspektov životného prostredia, no hýbu sa v tom smere, že sa už stali hrozbou základným činiteľom života ľudí vo svete: vode, výrobe potravín, zdraviu, využitiu pôdy. Z viacerých komplexných scenárov možného vývoja klímy na Zemi a rastu skleníkového efektu atmosféry jednoznačne badať nebezpečný nárast teplôt. Ten je za posledné storočie priam dramatický a iste súvisí so zvyšovaním koncentrácie skleníkových plynov.
Z ich objemu asi tri štvrtiny tvorí oxid uhličitý, ktorého sa ročne na Zemi vyprodukuje okolo 30 miliárd ton, kým do atmosféry unikne zhruba osem miliárd ton. Tepelný režim planéty sa prudko mení a populačný scenár vážne upozorňuje, že klimatické ohrozenia ešte nepovedali posledné slovo. Čiže od zlého je aj horšie. Ak sú teploty prvý rizikový faktor, vývoj demografie druhý, tak tretím je vývoj urbanistiky. Väčšina budov, bytov a domov u nás je stále energeticky neúčinná. Ďalším, štvrtým rizikovým faktorom sú extrémne výkyvy počasia, ktorých svedkami sme boli i tejto zimy, od snehových kalamít po záplavové dažde.
Povedané stručne, i zmeny klímy si vyžadujú početné opatrenia, osobitnú cestovnú mapu obsahujúcu viaceré základné línie, ako je obmedzovanie otepľovania znížením emisií, prispôsobenie sa klimatickým zmenám, iniciatívy k rozvoju neškodných technológií, prispôsobenie financií a investícií tak, aby boli schopné podporiť zmiernenie klimatických zmien. Netreba zabúdať ani na význam funkčnej krízovej infraštruktúry. Stačí si spomenúť na február 2012 a vyvodiť z toho poučenia. Spoločenská zodpovednosť za kvalitu života na Zemi patrí alebo skôr závisí od všetkých – ako nevyhnutná súčasť reálneho každodenného života bez ohľadu na to, kde kto je. Ešte včera bolo načase povedať: Už nie je na čo sa vyhovárať, treba konať. Lebo sa ľahostajnosť rýchlo (vy)pomstí.
O. Filip