Kongres slovenských spisovateľov v Bratislave

Pred samotným začiatkom Kongresu slovenských spisovateľov, ktorý sa uskutočnil predvčerom a včera v Trenčianskych Tepliciach organizátori predpokladali s účasťou viac ako 200 domácich a zahraničných delegátov.

Na tento zraz spisovateľov pozvali aj delegácie z viacerých krajín a partnerských organizácií. Jednou z najpočetnejších delegácií na kongrese bola práve zo desaťčlenná delegácia zo Srbska, ktorú tvorili i srbskí spisovatelia, ale i slovenskí spisovatelia žijúci v Srbsku. Predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik o príhovor v ich mene vyzval vedúcu delegácie Vieru Benkovú.

Tohtoročný Kongres slovenských spisovateľov mal historický, ale aj politický význam. Podľa slov spisovateľa Jaroslava Rezníka staršieho „nadväzuje na pamätný trenčianskoteplický Kongres slovenských spisovateľov, vedeckých pracovníkov a publicistov s medzinárodnou účasťou, ktorý zjednotil inteligenciu v boji za mier, proti nastupujúcemu fašizmu v roku 1936,“, podľa ktorého Európa je blízko podobnej situácii. „Európa sa pomaly dostáva do podobných problémov ako pred 2. svetovou vojnou, preto chceme na kongrese zreteľne vyjadriť svoj nesúhlas s takýmito tendenciami a pozdvihnúť hlas proti narastajúcemu extrémizmu,“ doplnil Rezník.

Ďalšou témou Kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach bolo sociálne postavenie súčasných spisovateľov na Slovensku, ale aj v iných krajinách Európy. Predstavenstvo Spolku slovenských spisovateľov, ktorý spolu s SC PEN, Klubom nezávislých spisovateľov, Klubom literatúry a ďalšími organizáciami medzinárodný kongres spisovateľov organizovalo, na svojom zasadnutí riešilo aj organizačné otázky, návrhy na ocenenia, vyhlásenia a odporúčania pre nadchádzajúci kongres.

Partneri na stretnutí diskutovali aj o podpore slovenskej literatúry, kultúre i slovenčine, začlenení slovenského národa do svetového kultúrneho života, ako aj o mravnom zjednocovaní spisovateľov, vedcov a publicistov v kultúrnych úsiliach.

Už v stredu 21. septembra so zástupcami Spolku slovenských spisovateľov a ich kolegami zo zahraničia sa stretol i predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko. Predseda NR SR pri tej príležitosti povedal, že v časoch deštruovania základných európskych spoločenských a kultúrnych hodnôt je dôležité otvoriť otázky poslania, mravnosti a etických hodnôt spisovateľa a jeho postavenia vo verejno-spoločenskom priestore.

Zámerom Kongresu slovenských spisovateľov je podpora, presadzovanie a ochrana humanistických hodnôt pôvodnej a prekladovej literatúry, umenia a kultúry, ich tvorcov, knižnej literárnej a časopiseckej tvorby, slobody prejavu autentického kritického myslenia, ako aj požiadavka na riešenie problémov sociálnej nerovnosti ľudí, narastajúcej neznášanlivosti, extrémizmu a anarchie, vo verejnom demokratickom priestore, predstavujúcich ohrozenie hodnotových základov národných kultúr jednotlivých štátov Európy i demokratických, kresťanských a humanistických základov celej európskej kultúry.

O samotnom priebehu Kongresu pravidelne informovala aj Tlačová agentúra slovenskej republiky, ale aj iné tlačené a elektronické médiá. Na ukážku uvedieme správu, ktorú uverejnila TASR a rozšírili aj iné médiá. Týka sa našej spisovateľky Viery Benkovej a našincov.

VIERA BENKOVÁ: Napriek trendu európskosti nemožno zabúdať na rodný jazyk

Poetka so slovenskými koreňmi žije v Srbsku v Báčskom Petrovci, kde podľa nej nedochádza k potláčaniu národov. Tvrdí, Slováci sa naučili epickosti, oni zase prevzali trošku slovenskej lyrickosti.

Trenčianske Teplice 23. septembra (TASR) – Ani napriek trendu byť veľmi európsky, nemôžu jednotlivé národy zabúdať na svoj jazyk. Európsky zameraný človek, ktorý je humánny a kultúrny, si musí svoju rodnú reč chrániť. Počas Kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach (22.–23.9.) to pre TASR povedala poetka so slovenskými koreňmi Viera Benková.

„Ak si nebudeme svoj jazyk chrániť, tá rieka nás možno do európskeho prúdu dovedie, ale čo a kto budeme potom? Predstavte si, že my, Slováci, žijeme už 270 rokov na Dolnej zemi. Sú národy, ktoré chcú potláčať iné národy. V Srbsku v Báčskom Petrovci, kde žijem, to tak nie je. Práve naopak, my sme sa od nich naučili viacej tej epickosti, oni zase od nás prevzali trošku tej slovenskej lyrickosti,“ doplnila poetka píšuca v slovenskom i srbskom jazyku.

Ako dodala, asi 20.000 až 30.000 Slovákov prišlo do Vojvodiny a iných častí Srbska zo severných stolíc vtedajšieho Uhorska po tom, ako po vyhnaní Turkov zostala krásna bohatá zem, ktorú bolo treba zušľachtiť. Nikdy nezabudli na rodnú reč, uchovávajú si ju z generácie na generáciu a pomáhajú k tomu aj slovenská literárna tvorba či slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci, ktoré tam Slováci založili v roku 1919.

„Vojna a politické nezhody spôsobili to, že teraz sa srbskí Slováci vracajú na Slovensko. Odchádzajú za vyšším zárobkom, neraz robia i podradnejšie práce, ale zarobia viac, ako tých 200 eur v Srbsku. Slovák zase odchádza do Írska, aby ešte viac zarobil. Celá Európa je v pohybe. My vám splácame dlh tak, že vám posielame našich synov na univerzity, oni na Slovensku skončia školy a potom sa zamestnajú,“ doplnila srbská poetka.

Najmä v posledných rokoch je podľa nej badateľná podpora slovenských literátov v Srbsku. „Predtým nás tľapkali po pleci, hovorili nám krajania, krajania, ale to nebolo to pravé. Žiadna kultúra si nemôže dovoliť to, aby sa zriekala krajanov, ktorí sú v zahraničí. Úrad pre zahraničných Slovákov pri ministerstve zahraničných vecí grantovo podporuje literárnu a vydavateľskú činnosť aj naše časopisy. Rovnako Matica slovenská v Srbsku cez matičné fondy podporuje vydavateľskú činnosť,“ zdôraznila Benková.

Organizátormi Kongresu slovenských spisovateľov sú Spolok slovenských spisovateľov, SC PEN, Klub nezávislých spisovateľov, Klub literatúry faktu a ďalšie inštitúcie. Na dvojdňovom kongrese sa hovorí pri okrúhlych stoloch o národných literatúrach a spisovateľoch v európskom kontexte, o slovenských literárnych, umeleckých a kultúrno-spoločenských časopisoch.

Súčasťou kongresu sú bloky referátov na tému Spisovateľ a publicista v súčasnosti, čitateľ a literatúra. Odzneli a odznejú aj prednášky Spisovatelia verzus totalita, Malé národy vo veľkej literatúre, Nové výzvy v čase rozvratu tradičných európskych hodnôt, Limity slobody slova dnes, Postavenie slovenských spisovateľov v zahraničí a mnohé iné. Dvojdňový program ukončí záverečná diskusia a prijatie spoločného vyhlásenia.

Jaroslav Čiep