Kragujevac: počesť zastreleným slovenským vojakom

9.jún 2018

Kragujevac: počesť zastreleným slovenským vojakom

Aj im sa zachveli hlasy: Slavica Đukićová Dejanovićová a Dagmar Repčeková

Kragujevac, prvé hlavné mesto moderného Srbska, síce obchádzajú dažde, nie aj vojny a masakry. V Druhej svetovej vojne tu fašisti popravili viac než 3000 ľudí; medzi nimi aj žiakov a profesorov gymnázia, i deti. Zem kragujevská je natopená krvou. Nielen srbskou, ale aj slovenskou. Presne pred sto rokmi, 8. júna 1918 na Stanovljanskom poli zastrelené bolo 44 slovenských vojakov, príslušníkov náhradného práporu 71. pešieho čiže Trenčianskeho pluku.

Poctu obetiam vojen, popraveným srbským civilistom a slovenským vojakom v Kragujevci, v piatok 8. júna vzdali hold delegácie a príslušníci vojenských útvarov Srbska a Slovenska i vojnoví veteráni oboch krajín. Fókus bol na sprítomnení tragickej udalosti, keď sa slovenskí vojaci, príslušníci rakúsko-uhorského vojska vzbúrili proti zlému obchádzaniu. Vzbura bola potlačená a z 81 upodozrievaných slovenských vojakov 44 stanný vojenský súd odsúdil na smrť zastrelením…

Vojenská dychovka zo Slovenska

Pred vchodom na slovenský cintorín, ktorému dominuje pamätník padlým vojakom, sa na Stanovljanskom poli konala pietna slávnosť. V horúcom dni oblažovala slovenská i srbská reč. Precítene si na obete vojen vo svojich prejavoch spomenuli: veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková, ministerka vo vláde Srbskej republiky bez kresla, poverená demografiou a populačnou politikou Slavica Đukićová Dejanovićová, primátori miest Kragujevac a Trenčín Miroslav Petrašinović a Richard Rybníček.

Osobitne dojímavý bol výklad Jaroslava Kráľa, pravnuka zastreleného vojaka Ondreja Kissu a starostu obce Krpeľany na Slovensku. Vojenský farár mal kázeň a modlitbu pre obete vojny a jednu časť modlitby povedal aj po slovensky.

Slovenskí vojenskí veteráni priniesli slovenskú zem…

Vence a balíčky slovenskej zeme

Vence pri pamätníku popraveným slovenským vojakom uložili aj vysoké delegácie Ministerstva obrany a Vojska Srbska, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Národného zhromaždenia Srbska a Národnej rady Slovenskej republiky, Matice slovenskej v Srbsku, vojenskí veteráni, ako aj zástupcovia občianskych združení a jednotlivcov, ktorí si uctievajú spomienku na tragicky zahynutých vojakov.

Okrem vencov členovia Únie vojenských veteránov zo Slovenska priniesli balíky zeme z každej slovenskej dediny, z ktorej svoje mladé životy dokonali ich krajania. Nejednému účastníkovi pietnej slávnosti sa vo chvíli, keď vysýpali slovenskú prsť, kým hrala vojenská dychovka zo Slovenska, zaslzili oči. Farár posvätil prste – symbolickú rodnú zem padlých Slovákov. Počas celého ceremoniálu boli prečítané mená všetkých obetí niekdajšieho rakúsko-uhorského vojska.

Spolkári z Dobanoviec a Boľoviec

Vzácni hostia zo Slovenska vo svojich prejavoch prízvukovali starostlivosť srbských orgánov a občanov o slovenský cintorín a pamätník. Obe strany podčiarkli bratstvo a tradične dobré vzťahy medzi Slovenskom a Srbskom.

Žiačky Gymnázia v Kragujevci

Pri Zlomených krídlach

Vysoké delegácie a osobnosti uložili vence aj pri pamätníku zastreleným žiakom a profesorom kragujevského gymnázia (21. októbra 1941) v rámci pamiatkového komplexu Kragujevský október. Tu tiež hrala slovenská dychovka a hymny Slovenska a Srbska zaspieval dievčenský zbor gymnázia v Kragujevci.

Zmluva a Slovenský deň

Miroslav Petrašinović a Richard Rybníček

V piatok predpoludním v mestskej radnici podpísali novú zmluvu o spolupráci Kragujevca a Trenčína predseda Zhromaždenia obce Kragujevac Miroslav Petrašinović a primátor Trenčína Richard Rybníček. Slova sa ujala i veľvyslankyňa SR v Srbsku Dagmar Repčeková a prítomní boli aj slovenskí veteráni.

Hneď potom, pred Národným múzeom Amidžin konak spustili podujatie Slovenský deň v Kragujevci. Po primeraných  príhovoroch srbskej a slovenskej strany nasledoval folklórny program ochotníkov z Báčskeho Petrovca, Boľoviec, Dobanoviec, Kovačice a Padiny.

Delegácia Matice slovenskej v Srbsku

Prítomní si pozreli a kupovali obrazy kovačických a padinských maliarov. Videli artefakty padinského zberateľa Pavla Petráša výstavu fotografií Petra Dešića z Čelareva v Národnom múzeu Kragujevca, znázorňujúcu život Slovákov v Srbsku, s fókusom na ich ľudový odev. Výstava autora Rada Ladomerského zo Slovenska obsahuje fotografie a obrazy vysokej umeleckej rezolúcie.

Piatkový deň 8. júna 2018 bol horúci. Práve taký bol aj piatok pred sto rokmi. Predsa nechýbala husia koža… Podujatie zacielené na záchranu historických udalostí sálalo emóciami. Tak zriedkavým artiklom v uponáhľanej dobe, v akej žijú potomkovia ľudí, ktorí padli prv, než mohli žiť. Kiež by si mal kto na nich spomínať… častejšie než doteraz.

J. BARTOŠ
J. BARTOŠ

BARTOŠ, JURAJ (1955) Pracuje ako novinár redaktor v týždenníku Hlas ľudu, kde bol šéfredaktorom v obdobiach 1990 – 1991 a 2000 – 2005. V čele mládežníckeho časopisu Vzlet pôsobil v období 1993 – 1997. Spolupracoval so slovenskými redakciami Rádia Nový Sad, Televízie Nový Sad, bol pri zakladaní TV Petrovec, tiež členom redakcie časopisu pre deti Zornička. Vydal knižku básní a próz pre deti Poď, kým ešte smieme (2005). Získal niekoľko ročných novinárskych cien Hlasu ľudu a Cenu Zorničky za básne a prózy. Je ženatý, má dvoch synov. Kontakt: bartos@hl.rs