Krok za pokrok

23.okt 2013

168 HODÍN

Optimizmus nemusí byť záležitosťou len povahových vlastností jedinca, keďže môže vyplývať aj zo spoločenskej reality. Prvýkrát po dlhšom čase, priam napratanom znepokojujúcimi správami o úpadku štandardu, bankrote, kríze, nezamestnanosti, prepúšťaniach, politických rozkoloch… stalo sa, že nás nedobehla minulosť. Skôr sa akosi hanblivo začala usmievať možná budúcnosť.

Podpísala sa pod to základná konštatácia z ročnej správy Európskej komisie prezentovanej 16. októbra v Bruseli a v ďalších dňoch aj v Belehrade, o historickom pokroku Srbska na pláne eurointegrácie. Inými slovami naša krajina  konečne začína novú fázu vo vzťahoch s EÚ. Umožnil to evidentný a udržateľný pokrok vo vzťahoch s Kosovom na premisách Bruselskej dohody, poskytujúcej početné, kedysi priam neuveriteľné účinky na teréne, takisto aj uplynulé výsledky, ktoré sme dosiahli v oblasti vnútorných reforiem. Premiér Ivica Dačić na konto uvedenej správy podotkol, že ide o jednu z najpozitívnejších doposiaľ, tlmočiac zároveň očakávanie, že sa prístupné rokovania úradne začnú najneskôr v januári 2014. Cieľom nám je rokovania s EÚ využiť ako podnet k reformám, záujmom, nielen to, aby sa Srbsko stalo členom únie, ale i to, aby sa Európa dostala k nám so svojimi hodnotami a kritériami. Branko Ružić, minister poverený eurointegráciou, tiež vyhlásil po stretnutí s veľvyslancami členských krajín EÚ, že je ročná správa veľmi pozitívna v segmentoch, ktoré majú najväčší význam pre proces eurointegrácie. Na  štvrtkovom paneli o význame pokroku v európskej integrácii pre naše hospodárstvo, prebiehajúcom v Hospodárskej komore Srbska v Belehrade, vedúci  delegácie EÚ v RS  Michael Davenport kladne ocenil snahy Srbska o budovanie dobrých vzťahov v regióne, ako aj viaceré aspekty zlaďovania nášho zákonodarstva s európskym.

Slová uznania, ktoré sme tak dlho čakali a priam túžobne si ich priali, sú ale len jednou chodbičkou labyrintu pred nami. Tých iných aj bude mnoho, aj môžu byť omnoho zložitejšie. Netreba zabúdať na tú časť hodnotenia, podčiarkujúcu, že nás vážne skúšky očakávajú najmä v doméne hospodárstva a vládnutia práva. Testom úprimnosti regionálnych a euroúsilí  budú aj lokálne novembrové voľby na Kosove. Okrem toho máme sa dopracovať k omnoho lepším známkam v reforme justície, boji proti úplatkárstvu a organizovanej kriminalite, reforme verejnej správy, v nezávislosti kľúčových inštitúcií, v slobode médií, ochrane menšín, čeleniu diskriminácii… Viaceré stratégie v tejto rovine síce máme, no len tie nestačia. Rozhodovať bude prax, jej prispôsobenosť európskym normám a hodnotám. Bez toho historickému pokroku Srbska hrozí, že sa aj pomerne rýchlo, aj dosť ľahko stane našou ďalšou premárnenou šancou.

                                                                      Oto Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs