Kto chráni LGBT osoby v malých prostrediach?

Vzťah väčšiny k LGBT populácii sa v Srbsku za posledných pätnásť rokov značne zlepšil. Niekdajšie stanovisko, že sú to „chorí ľudia, ktorých treba liečiť, vyhostiť, potrestať bitkou“ sa vyvinul na „nezavadzia mi, len nech to robia medzi svojimi štyrmi stenami“.

Avšak, aký je vzťah ľudí v malých prostrediach k osobe, ktorá sa otvorene deklarovala ako homosexuál?

Je zrejmé, že v menších prostrediach príslušníci LGBT populácie pomoc v prípade ohrozenia bezpečnosti nehľadajú v úradných inštitúciách. Výskumy ukazujú, že je strach z ohrozovania bezpečnosti prítomný u osôb, ktoré neskrývajú svoju sexuálnu orientáciu, keď navštevujú zápasy alebo sa prechádzajú parkom. Preto sa často zatvárajú do bezpečia svojho domu alebo skrývajú svoju orientáciu.

Sociologička Zorica Kešeljová pre Sieť 21 hovorí, že bez ohľadu na pokrok, naša spoločnosť je ešte stále homofóbna a že je homofóbia, pod vplyvom starších, rovnako prítomná aj u mladých.

„Ani deti v škole, nakoľko sú takejto orientácie, sa nesmú vyjadriť, lebo ich vrstovníci odmietajú. Školské deti sú veľmi kruté, keď ide o túto otázku a až 80 percent z nich považuje, že je homosexualita chorobou. V samotnom štarte odmietajú vôbec diskutovať o tejto téme a nechcú správnym spôsobom zvážiť problém,“ hovorí ona.

V novších dejinách Srbska ochranou práv LGBT populácie sa hlavne zaoberali mimovládne organizácie. Inštitucionálnu ochranu, zvlášť, keď sú v otázke menšie prostredia, zabezpečujú obecné strediská pre sociálnu prácu.

Špeciálna pedagogička Strediska pre sociálnu prácu v Starej Pazove Vedrana Radmilovićová hovorí, že väčšina zamestnaných absolvovala špecializované školenia pre prácu s príslušníkmi LGBT populácie.

„To znamená, že sme kádrovo a odborne pripravení pre prácu s tou kategóriou užívateľov. Vzhľadom na to, že je mimovládny úsek dlho aktívny, čo sa týka tejto otázky, LGBT osoby sa automaticky uchýlia k nim, keď majú nejaký problém. Ale, všetci majú vedieť, že je tá problematika aj v našej kompetencii a že pomôžeme každému, kto je ohrozený,“ uvádza Radmilovićová pre Sieť 21.

Na základe dostupných údajov, v strediskách pre sociálnu prácu v Srieme sa ešte nikto nerozhodol pohľadať pomoc preto, že mu bola ohrozená bezpečnosť. Ani neuviedol, že je to preto, že sa deklaroval ako LGBT osoba. To, že nieto prihlásených neznamená, že sa také akty násilia a diskriminácie nestávajú.

Preto sa príslušníkom LGBT spoločenstva umožňuje, aby anonymne mohli vyhľadať pomoc v týchto ustanovizniach.

„Našou úlohou je zaistiť bezpečnosť a každý prípad sa môže viesť celkom anonymne, nakoľko zákazník tak chce,“ ujasňuje Radmilovićová.

Lepšie je chorobám predchádzať ako ich liečiť, je iba jeden zo vzorcov riešenia problému násilia na ľuďoch homosexuálnej orientácie. Zorica Kešeljová tvrdí, že je riešenie vo vzdelávaní.

„Predovšetkým sa to vzťahuje na základnú školu, ale i na strednú, aby sme rozbili ten stereotyp, že je to choroba. Nedávno sme vo viacerých stredných školách vo Vojvodine realizovali jeden projekt, v rámci ktorého sme prostredníctvom dielní a systematickým spôsobom vysvetľovali žiakom čo je to, ako k tomu prichádza a ako sa máme správať k takým osobám. Že nejde o žiadnu nákazlivú chorobu alebo vírus a že nikto nemôže nikoho nanútiť, aby tým bol. Mladí výborne reagovali a zmenili dovtedajšie stanoviská. Čím lepšie školenie najmladších je tá správna cesta.“

Nikto pred 16 rokmi ani netušil, pozerajúc snímky šikanovania účastníkov prvej parády PRIDE v Belehrade, že Srbsko jedného dňa bude mať premiérku, ktorá neskrýva svoju homosexuálnu orientáciu. Napriek tomu je potrebné ešte dosť času a práce, aby si spoločnosť uvedomila, že nie je dôležité, kto je akej sexuálnej orientácie, ale koľko je hodnotný, kvalitný a užitočný pre celkovú spoločnosť.

Slobodan Stanković

Tento text vznikol v rámci projektu Sieť 21 financovaného EÚ. Jeho obsah je zodpovednosťou Rádia 021 a v žiadnom zmysle neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie.