O tom, koľko je dôležité zachovávať archívne doklady z duchovného a spoločenského života, nech poslúži téma o najstaršom evanjelickom gymnáziu Báč-sriemskeho seniorátu so sídlom vo Vrbase. Toto gymnázium sa u nás najčastejšie spomína v biografiách Michala Godru (1801 – 1876), profesora, slovenského básnika a publicistu, ktorý v období rokov 1836 až 1868 pôsobil ako riaditeľ na nižšom evanjelickom gymnáziu v Novom Vrbase vo Vojvodine. Pod nátlakom maďarizácie funkcie bol zbavený a zvyšok života strávil v Báčskom Petrovci…
Dnešné Gymnázium Žarka Zrenjanina vo Vrbase sa môže pochváliť, že je jedným z troch najstarších gymnázií v Srbsku. Bolo založené roku 1809 ako Súkromná latinská škola. Potom pôsobilo ako Evanjelická gramatická škola. V článku Petku Koprivicu Dva veka vrbaske ´male Sorbone´ (Politika, 12. 14. 2009) sa uvádza: „Počas 19. storočia a medzi dvomi vojnami v tejto škole získali vedomosti poprední Srbi tej doby: patriarcha Georgije Branković, episkop Sergej Kaćanski, advokát a predseda Matice srbskej Pavle Kojić. Medzi maturantmi tej doby bolo mnoho Vrbašanov nemeckej a maďarskej národnosti, ktorí potom získali vysoké pocty v rôznych vedeckých disciplínach.“
S týmto gymnáziom súvisia aj mená učiteľa a prvého riaditeľa Jochana Blasiho (Blašiho), evanjelického farára Andreasa Skolku, Johana Buzaša z Nového Vrbasu a Josifa Nađa z Kucury. Prednášky boli v latinčine. Podľa prameňov z Wikipédie, od roku 1822 škola sa začala menovať Konfesionálna gramatická škola. V období rokov 1826 až 1836 riaditeľom tejto školy bol Karel Abaffy, ktorý založil školskú knižnicu. Pretože bojoval proti maďarizácii, prinútený bol túto školu opustiť a s ním odišlo aj dosť žiakov. Opierajúc sa o pramene z tohto gymnázia, Wikipédia uvádza, že Abaffyho zastúpil viedenský študent Michajlo (Michaľ) Godra, ktorý ako riaditeľ pôsobil 32 rokov… Tento, v podstate Michal Godra, dožil aj ničenie budovy gymnázia počas revolúcie 1848/1849, aj dekréty Bachovho absolutizmu. Gymnázium nemal kto financovať, takže sa začala zbierka dobrovoľných príspevkov. A o to sa postaral najviac práve Báč-sriemsky seniorát. Presné údaje o tom sa nachádzajú (na šťastie) v zachovanej zápisnici tohto seniorátu zo 6. apríla 1859.
Seniorálne zasadnutie pod vedením seniora Johana (Jána) Tefsényiho a farára v Torži bolo v novosadskom evanjelickom kostole. Z radu duchovenstva prítomní boli: Georg (Juraj) Jesenský, konsenior kysáčsky, Ferdinand Girtzfeld, senior Červenský, Karol Tefsényi, dekan lalitský, Karol Jesenský, dekan staropazovský, Karol Both, dekan starovrbaský, Samuel Borovský, bývalý konsenior pivnický, Ján Bysterický, seniorátny kurátor starokerský, Jakub Beker, seniorálny vyšší notár novovrbaský, Daniel Kolényi, farár kulpínsky, Daniel Štúr, farár kucurský,… Ľudovít Babylon, farár bajšiansky, Bohumil Gress, farár malokerešský, Jozef Stehlo, farár hložiansky, Karol Borovský, administrátor, a Pavel Škultéty a Šimon Benjač, kapláni. Zo stavu učiteľského prítomný bol Michal Godra, rektor, a profesori: Ondrej Martonfy a Henrik Jökel. Ďalší učitelia boli: Tobini Langhoffer z Lalite, Ignác Rúčka zo Selenče, Ján Herrštein z Kulpína, V. Čepčány z Malého Kereša a Ján Garay z Petrovca.
„Následkom punktu 11. sestavení Deputace protokolu od 3 unora 1859 ohľadom jeho Dvojctihodnosti pána profesora Gustáva Škultéry, ktorému pro jeho duchovní mdlobu, jemu svereným profesorkým povinostem na sen. Gymnázsium sodpovidat nelze a dodočasné zastávaní úradu tohoto nemožné jest conventualitov, se ustanovilo: a) Pana Sen. kaplána Eugena Meša požádati, aby ono vyprázdnené místo profesora dočasne zastával; b) Concurs do 31. Mája b. r. vypísati, aby táže profesora, když ne prvé, aspoň začátkom nového školského roku rádnym profesorom obsažená byla; c) Dotaci téže profesory má záležať 500zl. jako ročného platu a 50 zl. ročne za bydlo,“ z tohto bodu jasné bolo, kto sa o vrbaské gymnázium priamo staral, ako aj fakt, že na tomto seniorálnom evanjelickom gymnáziu pôsobil aj Gustáv Škultéty.
V zápisnici Báč-sriemskeho seniorátu sa uvádza, že senior Banátskeho evanjelického a. v. seniorátu Vilém Karner už zozbieral dobrovoľné príspevky na vrbaskú školu, ako aj to, že bolo treba kúpiť fyzické aparáty na vyučovanie na Seniorálnej škole. Noví študenti: Jiři Frideric, N. Zvarényi (syn profesora Karla Zvarényiho) a C. Lauček boli oslobodení platenia poplatkov na zápis do školy.
Na tomto seniorálnom konvente sa hovorilo aj o evanjelických školách na dedinách. Debatovalo sa o platoch učiteľov, o modernizácii výučby a o objednaní učebníc. Zaujímavým sa zdá fakt, že na seniorálnom konvente Báč-sriemskeho seniorátu (ktorý sa konal v Novom Vrbase 2. mája 1861) bolo slov aj o materinskom slovenskom jazyku: „Pri tejto príležitosti upomenutý bol Vel.S eniorát na tú spravedlivú potrebu, aby sa v tejto sen. vyššej škole aj jazyk slovenský jeho obligátny prednášal. Žiadosť táto bola za potrebnú a spravodlivú uznatá a k uskutočneniu k profesorom naložená (Protokol Báč-sriemskeho seniorátu 1859-1880, s. 59. zápisnicu viedol Ľudovít Babylon.).“
O rok neskôr bolo založené Slovenské evanjelické gymnázium v Revúcej.
Katarína Verešová