KU DŇU BOJA PROTI FAŠIZMU A ANTISEMITIZMU: Burinu je najlepšie ničiť v zárodku
Na počesť utrpenia prenasledovaných Židov dátum 9. novembra si civilizovaný svet pripomína ako Deň boja proti fašizmu a antisemitizmu počas tragickej udalosti známej ako Krištáľová noc v Nemecku roku 1938.
Atentát, ktorý 7. novembra 1938 spáchal 17-ročný Žid na nemeckého veľvyslaneckého radcu Ernsta von Ratha v Paríži poslúžil ako zámienka na hroznú „odvetu“ a spôsobil úžasnú lavínu. Nasledovalo totiž vyhrotenie už predtým starostlivo chystanej antisemitskej kampane v medzivojnovom fašistickom Nemecku. Nasvedčujú tomu rasové protižidovské tzv. Norimberské zákony, ktoré nacisti prijali už v roku 1935, uvádza školský servis portálu TASR a spresňuje: „Týmito zákonmi bolo zavedené delenie občanov na Árijcov, miešancov prvého alebo druhého stupňa a židov.“
Ako spúšť na začatie teroru vyznel 9. novembra 1938 štvavý prejav ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera v Mníchove. Nasledovali úžasné protižidovské jatky, keď vzápätí do dávno tlejúcej pahreby fúkli svorne ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels a vedenie Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP). V pogrome proti Židom v celej krajine „od 7. do 13. novembra bolo asi 400 ľudí zabitých alebo dohnaných k samovražde a stovky ďalších utrpeli ťažké zranenia. Viac ako 1400 synagóg, modlitební a ďalších spoločenských priestorov, ako aj tisíce obchodov, domov a židovských cintorínov boli zničené. Počas pogromu zasypalo ulice veľa črepín z výkladov, lustrov, okien a pohárov – odtiaľ pomenovanie Krištáľová noc“.
V neľudských čistkách za krátky čas bolo zatknutých 45 000 Židov; väčšina zomrela v koncentračných táboroch. Tí, ktorých neodviedli s rukami v putách, boli pozbavení politických práv a štátneho občianstva. Nesmeli uzavierať manželstvá s „čistokrvnými“ príslušníkmi nemeckého národa, úrady im obmedzili aj základné občianske práva a osobitne židia boli biľagovaní tým, že na verejnosti boli povinní nosiť žltú šesťcípovú hviezdu, nuž sa stali svojráznym chodiacim terčom… Všetko to bolo „iba“ vrcholcom ľadovej hory.
Počas Krištáľovej noci prišlo o život viac než 1 300 občanov židovského pôvodu, uvádza citovaný portál. Podstatne drastickejšie to mali príslušníci židovského národa nielen vo sfašizovanom Nemecku, ale aj v ostatných krajinách Európy, ktoré tento štát počas 2. svetovej vojny okupoval. V masových likvidáciách v Osvienčime, Dachau a ďalších koncentrákoch, kam fašisti a ich prisluhovači transportovali židov temer z celej Európy, sa obeťami holokaustu stalo šesť miliónov židovského národa.
Antisemitizmus v súčasnosti
Ako pred tromi rokmi informoval belehradský denník Danas, podľa mienky troch štvrtín z úhrnne 5 847 anketovaných Židov žijúcich vo ôsmych západoeurópskych krajinách, v týchto krajinách sa stupeň antisemitizmu zvyšuje (najmä na internete). Nasvedčujú tomu väčšie či menšie skupiny, formálne i neformálne, ktoré či už verejne, alebo utajene oživujú myšlienky nacizmu, semitizmu a fašizmu bazírujúce o. i. na rasovej diskriminácii. Nie iba v západnej Európe, ale aj v niekdajších krajinách socializmu…
Nie náhodou pokrajinský ochranca občanov AP Vojvodiny už celý rad rokov poukazuje na potrebu hovoriť verejne o porušovaní ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, o diskriminácii a násilí, podčiarkujúc, že je treba odsúdiť v zárodku necivilizované prejavy sympatií k ideám nacizmu a fašizmu. Vyzýva kompetentné orgány k včasnému a činorodému prevenčnému pôsobeniu zacielenému na zamedzenie možného návratu katastrofy s nedozernými následkami. Ozvena týchto a takýchto slov je však akosi čoraz slabšia…
