Extrémne vysoké a dlhotrvajúce teploty v našej krajine znížia podľa odborníkov úrodu ovocia o 10 až 15 percent. Nepriaznivé poveternostné podmienky spôsobujú nielen popáleniny na ovocí a listoch, ale v niektorých častiach Srbska vysychajú aj celé stromy.
Podľa slov profesora Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade Zorana Keserovića na pokles úrod v ovocinárstve, okrem sucha, najviac vplývajú nízke zimné teploty, ako aj jarné mrazy, kde Srbsko prichádza až o 150 miliónov eur ročne. Suchá ovplyvnia zníženie úrody o 10 až 15 percent, čo je veľký podiel z celkových 1,5 milióna ton, a to je značná strata. Veľké klimatické zmeny už nastali. Profesor Keserović ešte v roku 2012 naliehal na zakladaní moderných ovocinárskych výsadieb, ktoré budú prispôsobené klimatickým zmenám. Už vtedy dôraz kládol najmä na inštalovaní protiľadovcových sietí, ktoré chránia nielen pred krupobitím, ale aj popálením ovocnín silným slnkom.
V Srbsku sme nemali popáleniny na plodoch, ani na listoch a mladých výhonkoch. Stalo sa, že posledných desať rokov máme vyššie teploty v januári a februári a potom prídu jarné mrazy a v lete môžeme očakávať teploty aj nad 40 stupňov Celzia. Jeho odporúčanie je brať do úvahy podmienky pri výsadbe, ako aj odrody ovocia, ktoré sú na tieto podmienky adaptabilné. Vo Vojvodine sa napríklad pokúšali pestovať maliny, no už na výhonkoch a dokonca aj na plodoch boli popáleniny.
Pri niektorých druhoch ovocia, ako sú hrušky, je možné vysádzať odrody, u ktorých sa popáleniny nevyskytujú. U nás je najrozšírenejší druh Konferensa, ktorý nie je odolný voči vysokým teplotám.
V našej krajine sa pred suchom chránime inštaláciou sietí proti krupobitiu a zavlažovaním. Srbsko zavlažuje veľmi malé plochy, podľa niektorých odhadov iba okolo troch percent, aj keď si profesor Keserović myslí, že to nie je viac ako 2,7 percenta. V ovocinárstve je zavlažovaných len 12-13 percent plochy pod plantážami. Bez závlah a sietí proti krupobitiu produkcia v poľnohospodárstve už nebude možná.
Ako povedal, je neuveriteľné, že okrem veľkých riek ako Sáva a Dunaj nemáme zodpovedajúce a dostatočné zavlažovanie, že nemáme akumulačný systém, kde by sa zachytávala voda. Tie krajiny, ktoré si včas uvedomia, že musia čo najskôr prispôsobiť technológiu klimatickým zmenám, budú mať na trhu prvenstvo.
Na tlačovej besede v ústredí Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci, ktorú koncom októbra organizoval predseda MSS Juraj Červenák a následne aj na decembrovom zasadnutí Správnej rady MSS bolo počuť slová ponosy, že aktuálne...
Čítaj viacDetailsV priestoroch Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny boli dnes udelené ceny odmeneným na minuloročných literárnych súbehoch. Ceny udelila predsedníčka NRSNM a program udeľovania moderovali koordinátorka Výboru pre informovanie Anička Chalupová a koordinátorka Výboru pre kultúru...
Čítaj viacDetailsMinister poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva vlády Srbska Dragan Glamočić rokoval v utorok 20. januára so zástupcami viacerých združení chovateľov ošípaných a so zástupcami bitúnkov o aktuálnej situácii v sektore chovu ošípaných, o vývoji...
Čítaj viacDetailsNa včerajšom zasadnutí ministra poľnohospodárstva Dragana Glamočića so zástupcami združení výrobcov mlieka, spracovateľského priemyslu, Ministerstva vnútorného a zahraničného obchodu a Hospodárskej komory Srbska, bolo skonštatované, že v posledných mesiacoch došlo k vytvoreniu...
Čítaj viacDetails
