Kvôli suchu aj ovocia bude menej
Extrémne vysoké a dlhotrvajúce teploty v našej krajine znížia podľa odborníkov úrodu ovocia o 10 až 15 percent. Nepriaznivé poveternostné podmienky spôsobujú nielen popáleniny na ovocí a listoch, ale v niektorých častiach Srbska vysychajú aj celé stromy.
Nízke zimné teploty, jarné mrazy a letné horúčavy bez dažďa
Podľa slov profesora Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade Zorana Keserovića na pokles úrod v ovocinárstve, okrem sucha, najviac vplývajú nízke zimné teploty, ako aj jarné mrazy, kde Srbsko prichádza až o 150 miliónov eur ročne. Suchá ovplyvnia zníženie úrody o 10 až 15 percent, čo je veľký podiel z celkových 1,5 milióna ton, a to je značná strata. Veľké klimatické zmeny už nastali. Profesor Keserović ešte v roku 2012 naliehal na zakladaní moderných ovocinárskych výsadieb, ktoré budú prispôsobené klimatickým zmenám. Už vtedy dôraz kládol najmä na inštalovaní protiľadovcových sietí, ktoré chránia nielen pred krupobitím, ale aj popálením ovocnín silným slnkom.
Vyberať odrody, ktoré sú adaptabilné
V Srbsku sme nemali popáleniny na plodoch, ani na listoch a mladých výhonkoch. Stalo sa, že posledných desať rokov máme vyššie teploty v januári a februári a potom prídu jarné mrazy a v lete môžeme očakávať teploty aj nad 40 stupňov Celzia. Jeho odporúčanie je brať do úvahy podmienky pri výsadbe, ako aj odrody ovocia, ktoré sú na tieto podmienky adaptabilné. Vo Vojvodine sa napríklad pokúšali pestovať maliny, no už na výhonkoch a dokonca aj na plodoch boli popáleniny.
Pri niektorých druhoch ovocia, ako sú hrušky, je možné vysádzať odrody, u ktorých sa popáleniny nevyskytujú. U nás je najrozšírenejší druh Konferensa, ktorý nie je odolný voči vysokým teplotám.
Bez zavlažovanie a sietí sa už nezaobídeme
V našej krajine sa pred suchom chránime inštaláciou sietí proti krupobitiu a zavlažovaním. Srbsko zavlažuje veľmi malé plochy, podľa niektorých odhadov iba okolo troch percent, aj keď si profesor Keserović myslí, že to nie je viac ako 2,7 percenta. V ovocinárstve je zavlažovaných len 12-13 percent plochy pod plantážami. Bez závlah a sietí proti krupobitiu produkcia v poľnohospodárstve už nebude možná.
Ako povedal, je neuveriteľné, že okrem veľkých riek ako Sáva a Dunaj nemáme zodpovedajúce a dostatočné zavlažovanie, že nemáme akumulačný systém, kde by sa zachytávala voda. Tie krajiny, ktoré si včas uvedomia, že musia čo najskôr prispôsobiť technológiu klimatickým zmenám, budú mať na trhu prvenstvo.
