Lalitské máje

Stavanie a váľanie mája v Laliti nikdy nebolo iba odvekou tradíciou, ale aj peknou dedinskou slávnosťou. Lalitskí Slováci sa tomuto ľudovému zvyku venujú na Turíce, čiže počas svätodušných sviatkov. V tejto dedine sa máje vždy stavali v noci na Turíčnu nedeľu a váľali vo Svätodušný pondelok podvečer. „Žili“ prakticky len necelé dva dni.

V minulosti si nikto nemohol takmer ani predstaviť oslavu Turíc  bez májov. Mládenci ich stavali pred domami dievok, ku ktorým prechovávali sympatie. V sobotu večer si nachystali vysoké drevá – drúky, na ktoré pripevnili zelené konáre z topoľa, agáta alebo niektorého iného stromu. Mama dievčaťa prichystala ručníky a pestrofarebné stužky na ozdobu konárov, otec zabezpečil fľaše s vínom a pálenkou, ktorými tiež ovešali zelený vrcholec mája. Vysoké drevo potom mládenci vztýčili do výšin a máj sa nezriedka vypínal nad pätnásť metrov. Starší Laliťania si spomínali, že máje stavali bohatým dievkam pred domom a chudobným pred kostolom, aby aj tieto mali radosť!

Váľanie májov vo Svätodušný pondelok kedysi bolo slávnosťou takmer pre celú dedinu. Stretli sa tam mládenci, dievky, ale aj početné mamy a staré mamy, ktoré prišli vidieť, s ktorým chlapcom ich dcéra či vnučka bude tancovať. Za vyhrávania najlepších hudobníkov zábava trvala niekoľko hodín, niekedy hlboko do noci. Mládenci pomaličky, postupne odkopávali drúk, až kým nezvalili máj. Ručníky potom vrátili dievčaťu, stužky si rozobrali zvedavé deti a fľaše, pravdaže, vyprázdnili chlapci, ktorí máj zvalili.

Tradícia stavania májov v Laliti nezanikla dodnes. Každoročne v tejto dedine vidíme aspoň jeden operený drúk, najčastejšie pred Domom kultúry alebo pred Benkovou krčmou. Máje pred domami lalitských dievčat sú už len zriedkavosťou, hádam aj preto, že dnešné krásky sú najčastejšie mimo Lalite, alebo majú iné záujmy a záľuby. Dobre je, kým táto ľudová zvyklosť pretrváva, lebo sa aj tak v Laliti zachováva pamiatka na národné a kultúrne dedičstvo, ktoré nám zanechali predkovia.

J. Pucovský