Lámali kukuricu
Pracovalo sa po peknom počasí
Krištof Kolumbus vraj dostal kukuricu od karibských Indiánov a v roku 1493 ju dopravil na starý kontinent. Presne pol tisícročia potom sa Martin Jonáš, výtvarný objaviteľ, stal autorom návrhu, aby tejto kultúrnej plodine v kovačickom parku postavili pomník. Menej ako turistickú atrakciu, viacej ako hold komodite, ktorá uživila a dochováva nejednu vojvodinskú rodinu.
Dve desaťročia po maliarovom návrhu cirkevný zbor Kovačica I organizoval zber kukurice na pozemku, ktorý spolu s cirkevným zborom Kovačica II pred dvoma rokmi dostali reštitúciou a na ktorom prvýkrát koncom apríla tohto roku zasadili práve kukuricu.
Presýpanie z kombajnu do vlečky
„Zber kukurice na zrno vykonáva tridsiatka ľudí, desať kombajnov „moržuje“, štyri nákladné autá a pätnásť traktorov s vlečkami zbožie prepravuje do skladov,“ oznámil presné údaje v sobotu 26. októbra Pavel Babka, dozorca zboru Kovačica I.
„Tak ako sme my od našich pradedov zdedili lásku k dolnozemskej pôde, chceme podobnú priazeň odovzdať pokoleniam za nami. Nesmierne ma teší, že sa na takzvanej Országskej ceste v chotári Uzdina z tejto príležitosti zhromaždil tento pekný počet mladých ľudí, ktorí odpovedali na našu výzvu,“ konštatoval dozorca Babka.
Reštitúciou dostali oba cirkevné zbory po takmer 38 láncov zeme. Poľnohospodársky výbor zboru Kovačica I vznikol roku 2011 a činí ho trojica roľníkov: Pavel Jaško ml., Ján Hriešik a Juraj Brtka.
Spoločná fotografia veriacich v poli
„Vlani sme na tomto pozemku mali pšenicu. Takmer na 21 ha plánujeme kukuricu zasadiť aj v nasledujúcom roku. Aj o rok budeme odzrňovať priamo v poli. Nemáme totiž toľko priestoru na uskladňovanie a aj čas potrebný pre uskladnenie do hambárov – sýpok by bol viacdňový. Potom slnečnicu a roku 2016 sa na tejto pôde bude kosiť žito. Zasadili sme tri odrody kukurice na zrnový zber: Decalp 5783, As 54 a Agrister, všetky patria do skupiny FAO 500,“ zdôrazňuje Pavel Jaško, člen spomínanej trojice zástupcov, ktorí vedú a starajú sa o ornicu.
„Očakávame, že výnosy dosiahnu deväť ton z hektára, keďže táto zem nie je tej najlepšej kvality a nemožno očakávať extra vysoké výnosy,“ poznamenal agronóm Jozef Horeš.
„Výnosy zlatého zrna by boli v našom prostredí vyššie, keby sme mali zavlažovacie systémy. Na správne osivá, hnojivá a ochranu pred škodcami náš farmár dbá,“ dopĺňa poľnohospodár Adam Hriešik.
Na otázku, či je kukurica potravina, krmivo alebo pohonná hmota, odpovedajú podobne, ako na otázku, či je šach športom, vedou alebo umením. Aj tak aj onak. Všetky odpovede sú správne. Ľudová múdrosť hovorí, že keď je veľa kukurice, je aj veľa vína. V tomto roku naši roľníci rozčarovaní tunajšou cenou kukurice by si priali, aby bolo viacej i – peňazí.
Ján Špringeľ
| „Kovačica bola prvou osadou, v ktorej evanjelickej cirkvi v Srbsku bola prinavrátená odňatá pôda po druhej svetovej vojne. Kovačičanom bolo vrátených približne 42 hektárov pôdy. Dokopy sme presne dostali 73 láncov a 324 štvorcových siah. Na Marčekovom cviku prvý rok cirkevný zbor mali zasiatu iba pšenicu, druhý pestoval prvý rok okrem žita aj slnečnicu. V druhom roku mal cirkevný zbor Kovačica I iba kukuricu a cirkevný zbor Kovačica II kukuricu, pšenicu a slnečnicu,“ zdôraznil Pavel Babka, dozorca cirkevného zboru Kovačica I. |
HLAS ĽUDU
