Zamestnávatelia pokladajú mladých za potenciálnych zamestnaných, ktorí prinášajú viac trov ako zisku

Dnes sa aj v Srbsku pripomína Medzinárodný deň mládeže, ktorý ešte roku 2000 stanovila Organizácia spojených národov s cieľom poukázať na problémy, kultúrne a právne otázky mládeže, žiakov a študentov.

Tohtoročný Medzinárodný deň mládeže  sa nesie v znamení hesla Cesta do roku 2030 – odstránenie chudoby a dosiahnutie trvaloudržateľnej spotreby a výroby. Stredobodom dnešného dňa je totiž odkaz mladých o ich vedúcej úlohe pri odstraňovaní chudoby a dosiahnutí trvaloudržateľného rozvoja.

Verejnosť si azda ani nevie predstaviť ako sa Srbsko k uvedeným cieľom dopracuje, keďže ešte stále bojuje s tzv. odlivom mozgov, o čom hovoria už dobre známe výsledky výskumu socio-ekonomických parametrov v 140 krajinách sveta, ktoré ešte začiatkom tohto roku zverejnil Svetový ekonomický fórum (SEF). Podľa SEF Srbsko sa nacháda na prvom mieste podľa tzv. odlivu mozgov, prináša Danas.

– Postavenie mladých v Srbsku je, ako aj v mnohých iných rozvojových štátoch vo svete, tažké, avšak všímame si malé, ale isté kroky k vylepšieniu, – hovorí Martina Vitézová z mládežníckej organizácie YMCA Srbsko, ktorá sídli v Báčskom Petrovci. – YMCA Srbsko urobila anketu s mladými ľuďmi v roku 2015, keď sme zistili, že štatistika mladých v našom prostredí odzrkadľuje postavenie mladých na úrovni štátu v mnohých parametroch.  Až 80% mladých vo veku 16-30 rokov v Srbsku žije s rodičmi, dokonca aj ak su zamestnaní; takých však je nie mnoho. Totiž viac ako polovica mladých nemá zamestnanie a čaká naň aj do dvoch rokov po ukončení školenia. Sú frustrovaní, a perspektívu v Srbsku nevidia.

Až 80% mladých vo veku 16-30 rokov v Srbsku žije s rodičmi, dokonca aj ak su zamestnaní; takých však je nie mnoho. Totiž viac ako polovica mladých nemá zamestnanie a čaká naň aj do dvoch rokov po ukončení školenia. Sú frustrovaní, a perspektívu v Srbsku nevidia.

Ako hlavné dôvody neprajného položenia mladých v našej krajine Vitézová vidí nielen v neprajnej hospodárskej situácii v štáte, ale aj v tom, že zamestnávatelia pokladajú mladých za potenciálnych zamestnaných, ktorí prinášajú viac trov ako zisku. – Druhým dôvodom je to, že spoločnosť mladých vidí ako zavislých na internete, ktorí sú pasívni, nemaju motiváciu a disciplínu a preto nemá za nich pochopenie, – hovorí Vitézová.

Dodáva aj to, že každý z týchto javov nemá pevné opodstatnenie. – Aj keď je náš vzdelávací systém v rozpore s potrebami trhu práce, čo zvyšuje náklady pre zamestnávateľov, tento argument slabne vďaka neformálnym zdrojom vzdelávania, ktoré sú čoraz viac populárne medzi mladými a sú často bezplatné – či keď ide o vzdelávanie sa prostredníctvom internetu, alebo mimovládnych organizácií (tak ako to robi YMCA Srbsko a mnohé iné), – odôvodňuje Vitézová. – Mnohé medzinárodné podniky, ktoré pôsobia v Srbsku dávajú prvé pracovné šance v tvare praxe, a často si praktikantov zadržia v dlhšom pracovnom pomere, čím poukazujú na to, že sa im investícia do mladých zamestnancov platila.

– Keď ide o percepciu mladých v spoločnosti, aj tu dochádza k rozporu medzi názormi a faktami – relevantné výskumy pevne nasvedčujú, že postoj mladých v Srbsku k životu je celkom odlišný ako sa nám na prvý pohľad zdá – mladí majú ambície, vieru a nádej v prospesnú budúcnosť a prajú si úspesný, kvalitný rodinný a profesionálny život; pochybujú ale, že sa im to v Srbsku podarí zrealizovať.

Mladí majú ambície, vieru a nádej v prospesnú budúcnosť a prajú si úspesný, kvalitný rodinný a profesionálny život; pochybujú ale, že sa im to v Srbsku podarí zrealizovať.

– Takéto rozpory v chápaní mladých prispievajú k frustrácii mladých a ich odchodu zo Srbska – odliv mozgov nášho štátu je jeden z najvyšších v regióne. Ako prekonať tieto rozpory?, – pýta sa Martina a vzápätí odpovedá: – Čiastočne je to na štáte, zamestnávateľoch, vzdelávacom systéme… Avšak veľa toho môžeme urobiť aj my sami a prispieť k zmene a vylepšeniu už dnes. To, čo mladým treba je poskytovanie pozitívnych príkladov o realizovaných ambíciách a úspechoch, podpora, posmelenie a usmernenie – tieto hodnoty sa dajuňú zabezbečiť už pri rodinnej večere, či v školskej lavici a kolektívne môžu priniesť veľký pokrok.

To, čo mladým treba je poskytovanie pozitívnych príkladov o realizovaných ambíciách a úspechoch, podpora, posmelenie a usmernenie – tieto hodnoty sa dajuňú zabezbečiť už pri rodinnej večere, či v školskej lavici a kolektívne môžu priniesť veľký pokrok.

Každoročne k oslave vlastného sviatku mládež pridáva ruky aj v slovenských dedinách v Srbsku. Kulpínski mládežníci zoskupení v mládežníckom združení Terra už niekoľko rokov za sebou organizujú podujatie Letné kino, ktorým chcú upútať pozornosť na mládež a vlastne osláviť svoj sviatok. Zväčša ide o dvojdňovú akciu, avšak tohto roku včerajšie škaredné počasie zmarili úmysly mladých, ale dnes  by sa Kulpínčania a návštevníci z iných dedín, ako počasie nasvedčuje, mohli tešiť na kino pod hviezdami.

Predsedníčka Terry Jasmina Kuštrová o položení mladých v našej krajine hovorí, že všetko závisí od podpory lokálnej samosprávy a že sú viditeľné rozdiely – od prostredia k prostrediu. –  Napr. v Obrenovci majú konštatnú podporu lokalnej samospravy, v Temeríne a v Sombore tiež. V Niši nemajú takú podporu, ale ide o vačšie mesto a mladí sú tam odhodlanejší a viacej využívajú rôzne fondy.

– U nás v Bačskom Petrovci je všetko veľmi späté s politikou, – hovorí Kuštrová. – Myslím si, že mladých a ich združenia vidia len ako lacnú pracovnú silu. Myslím si, že nás neberú seriózne a že akékoľvek úsilie vynaložíme, tak aj to sa znehodnocuje.

U nás v Bačskom Petrovci je všetko veľmi späté s politikou. Myslím si, že mladých a ich združenia vidia len ako lacnú pracovnú silu. Myslím si, že nás neberú seriózne a že akékoľvek úsilie vynaložíme, tak aj to sa znehodnocuje.

Kuštrová hovorí, že mladí z Terry majú aj takú skúsenosť, že keď nemajú peniaze, napr. miestne spoločenstvo, tak oslovujú ich:

– A keď peniaze majú, pravdaže zabudnú na nas a zaplatia si už niekoho politicky či rodinkársky či kamarátsky adekvátneho, – hovorí Jasmina. – Kancelária pre mladých dávno stratila svoj význam… A proste, keď nie si politicky spoľahlivý (i keď sme my v Terre rôzni a o tom sa nikdy nebavíme) ako predpokladám v každom segmente nášho spoločenského života, tak akcie združenia, ktoré predstavuješ sú bezvýznamné a nepodporené ani financiami, ani slovom.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová