Menej zarábame, menej nakupujeme

S infláciou v pätách sa nikomu z nás nežije ľahko. Z údajov Republikového štatistického ústavu zverejnených koncom septembra vyplýva, že priemerný augustový zárobok (bez daní a odvodov) bol 44 770 dinárov, čo je približne o percento viac ako v júli. Známe je, čo všetko cez leto zdraželo a že to bolo oveľa viac než spomínané percento. Keď sa porovná priemerný zárobok v období január – august 2013 s rovnakým obdobím vlani, tak sa na povrch vyplaví skutočnosť, že je ten tohtoročný síce nominálne vyšší o šesť percent, no reálne nižší o štyri percentá.

Občania, slovom, menej zarábajú a menej i nakupujú. Taký trend je zvlášť výrazný od začiatku globálnej krízy v roku 2008, odkedy sa obchodný obrat u nás zmenšil až o tretinu. Je to následkom troch príčin: rastúcej nezamestnanosti, poklesu hospodárskej aktivity a presunu predaja do tzv. sivej zóny. Tovaru je všade, no kupcov je stále menej. Z mesiaca na mesiac sa menej nakupujú nepotravinové produkty, ale aj potraviny, nápoje, cigarety. V roku 2012 sme napríklad skonzumovali o 2,4 percenta menej chleba a pečiva, o 6,5 percenta menej mäsa a o 4,7 percenta menej mlieka ako v roku 2011.

Občania sa už dlhšie sťažujú, že z roka na rok na nákupy potrebujú za rovnaké peniaze omnoho menšie tašky. O tom, čo do nich dajú, predovšetkým rozhoduje cena, nie kvalita. V honbe za  zárobkom mnohí predajcovia sa rozhodujú neplniť záväzky štátu. Ďalším javom je presun obchodovania na zelené trhy, ktorých obrat štatisticky ťažko vyjadriť. Východiskom zo začarovaného kruhu by mohlo byť združovanie najväčšmi postihnutých malých a stredných obchodníkov, ktorí by spolu so zásobovateľmi mohli zabezpečiť o čosi výhodnejšie predajné ceny.

Keďže banky nerady schvaľujú úvery malým obchodníkom a títo ich pre ohrozený štandard obyvateľov ťažko splácajú načas, Hospodárska komora Srbska bola iniciátorkou ďalšieho opatrenia: tzv. tovarových úverov. Ich základom je dohovor výrobcov a obchodníkov reprogramovať všetky dlhy, ktoré vznikli do 31. marca a následne ich postupne splácať.

V Únii podnikateľov Srbska, ktorá zoskupuje tak veľké, ako i malé obchodné podniky, vyzdvihujú, že v menších obchodoch priemerné nákupy za rok klesli až o polovicu.

Osobitným problémom je tzv. sivé hospodárstvo, ktorého účasť v obchodných pohyboch stúpa a odhaduje sa až na 30 až 35 percent. Dosť tovaru, najmä odevných predmetov, sa pašuje zo susedných krajín, rastie aj počet nelegálnych obchodov, zvlášť na juhu Srbska.

Jasné je, že sa cez politiku cien krížia mnohé hospodárske pohyby, obchodné ašpirácie, otázky životného štandardu a iné. Taktiež je jasné, že pre nedostatok strategického prístupu k tejto ekonomickej kategórii konzumenti sú stále najväčšmi vystavení ich osciláciám a vrtochom, oprávneným a neopodstatneným. Ceny sa u nás dodnes prevažne chápu ako ľahké východisko z trhových nedopatrení či neschopnosti. Nie div teda, kto na to najviac dopláca. Alebo prečo každý šiesty občan má výrazný strach z chudoby. Jej príchod začal totiž už vážne cítiť na vlastnej koži.

(V budúcom čísle: Ženy a muži v Srbsku)

O. Filip