Menej známe dejiny hardrocku: Captain Beyond

Hlavnou postavou v príbehu Captain Beyond bol gitarista Larry „Rhino“ Reinhardt (1948 – 2012), ktorý sa na samom začiatku 70. rokov dvadsiateho storočia stal členom ešte jednej legendárnej skupiny: Iron Butterfly. Zúčastnil sa v nahrávaní ich albumu Metamorphosis (1970) a odcestoval s nimi na európske turné, kde sa im dobre viedlo, avšak na samom vrchole popularity spevák Doug Ingle si zrazu rozmyslel, že viac nemôže pokračovať s namáhavým životom rockovej hviezdy, a bol to vlastne koniec Iron Butterfly.

Reinhardt potom roku 1972 založil superband Captain Beyond, v ktorého prvom zložení ešte boli aj spevák Rod Evans (spieval na prvých troch albumoch Deep Purple), basgitarista Lee Dorman (ex Iron Butterfly) a bubeník Bobby Caldwell (dovtedy hrával v skupine Johnnyho Wintera). Názov skupiny údajne súvisí s prezývkou, ktorú Reinhardtovi pridelil Chris Squire zo skupiny Yes. Počas spoločného koncertného turné po Európe Reinhardt sa jeden deň po vyčerpávajúcom nočnom vystúpení na javisku Squireovi vraj podobal na akéhosi Kapitána Spoza (Captain Beyond)…

Debutový album Captain Beyond vyšiel roku 1972 v americkom vydavateľstve Capricorn Records a priniesol na to obdobie jedinečný zvuk, ktorý bol výsledkom rozmanitých hudobných vplyvov (ide o tzv. progresívny hardrock s prímesou fusion a latino džezu) v prednese talentovaných hudobníkov. Zaujímavosťou je, že dizajn obalu platne bol realizovaný technikou lentikulárnej tlače, ktorou sa dosahuje vizuálny efekt 3D.

Album sa začal dobre predávať, Captain Beyond intenzívne koncertovali, písalo sa o nich v najznámejších hudobných časopisoch a mali aj spoločné turné s veľkou shockrockovou atrakciou Alice Cooperom. Lenže práve v období, keď sa pripravovali nahrávať pokračovanie úspešného debutu, vydavateľstvo Capricorn údajne začalo naliehať na členov skupiny, aby pozmenili hudobný štýl a do svojho zvuku vniesli southern-rockové prvky (podľa vzoru The Allman Brothers), čo však Captain Beyond odmietali. Dodatočné tenzie spôsobovali zmeny v zložení skupiny – Bobby Caldwell rezignoval a za bubnami ho vystriedal Marty Rodriguez.

V nahrávaní druhého albumu Sufficiently Breathless (1973) sa zúčastnili ďalší dvaja noví členovia – klávesista Reese Wynans a Guille Garcia (ktorý mal na starosti dodatočné bicie nástroje, ako napr. kongy a tympany), takže v tom období Captain Beyond fungovali ako sexteto. Vydanie prinieslo trochu inakší zvuk vzhľadom na kozmicko-hardrockový debut a obsahuje viac latino prvkov (miestami to napr. znie, ako keby gitaristom v Deep Purple bol Carlos Santana).

Medzičasom sa skupina znovu dala dokopy v pôvodnom zložení (s bubeníkom Caldwellom) a koncertovala v USA a Kanade, avšak roku 1974 spevák Rod Evans definitívne opustil band, čo znamenalo aj koniec prvého obdobia Captain Beyond.

K obnoveniu činnosti dochádza roku 1976 s novým spevákom Willym Daffernom, s ktorým Captain Beyond nahrali tretí a vlastne aj posledný album Dawn Explosion (vyšiel roku 1977 vo vydavateľstve Warner Bros). Napriek dobrým skladbám a výhľadom na nové úspechy skupina sa zase rozišla, lebo zostala aj bez tohto speváka (vraj sa chcel vyskúšať v sólovej kariére).

O dvadsať rokov neskoršie Reinhardt a Caldwell znovu zaktivovali band, vystúpili na Sweden Rock Festivale roku 1999 a nahrali aj minialbum Night Train Calling (2000).

Dvaja pôvodní členovia Captain Beyond, Larry „Rhino“ Reinhardt a Lee Dorman, zomreli roku 2012. Bubeník Bobby Caldwell koncertuje s bandom pod menom Captain Beyond až dodnes.