O zvuku kanadského bandu Coney Hatch z prvej polovice 80. rokov by sa všeobecne mohlo povedať, že charakteristickým „tvrdým“ a zároveň melodickým hard’n’heavy prejavom pripomína niektoré staršie platne Whitesnake. Zasvätenejší fanúšikovia hardrocku by však Coney Hatch asi skôr porovnali s ich spoluobčanmi April Wine – najmä preto, že spevák a gitarista Carl Dixon bol v priebehu svojej kariéry členom obidvoch týchto kanadských skupín. Coney Hatch však nedosiahli celosvetovú slávu, ale si predsa zabezpečili nesporné miesto v hardrockových encyklopédiách.
Skupinu roku 1980 v Toronte založili basgitarista Andy Curran a bubeník Dave Ketchum. Pomenovanie Coney Hatch prevzali z názvu známej londýnskej psychiatrickej liečebne (pracovala v období 1849 – 1993). Prvý rok sa v bande vystriedali viacerí gitaristi, až kým sa neustálila gitarová dvojica Carl Dixon – Steve Shelski. Neúnavným koncertovaním skupina získala pozornosť torontského vydavateľstva Anthem Records, ktoré vtedy už vo svojom katalógu malo známejšie mená, akými boli Rush alebo Max Webster. Debutový album Coney Hatch vyšiel počas leta 1982 a ponúkol kvalitne produkované melodické hardrockové skladby s prímesou metalového zvuku, čoho príkladom je úvodná pieseň Devil’s Deck.
Na druhom albume Kanaďania spolupracovali so známym britským zvukovým producentom Maxom Normanom, ktorý vtedy napr. mal za sebou skúsenosti s nahrávaním prvých dvoch platní Ozzyho Osbourna. Výsledkom bol album Outa Hand (1983), na ktorom Coney Hatch pokračovali s tou istou hudobnou formulou, ktorú zakreslili na debute. A koncertnú reputáciu si upevnili vystupujúc spolu so skupinou Iron Maiden v časti ich veľkého turné World Piece Tour.
Tretí album Friction (1985) ponúkol už trochu jemnejší zvuk a niekoľko ďalších hitov, avšak vydavateľstvo Anthem sa z určitých príčin rozhodlo skončiť spoluprácu so skupinou. Po určitom čase z bandu odišiel Carl Dixon a na mieste speváka v Coney Hatch v kratšom období bol James LaBrie (neskoršie známy ako frontman americkej progressive metal formácie Dream Theater). Bez podpory vydavateľstva toto zloženie však nefungovalo dlho a skupina sa rozišla roku 1986. Výberová kompilácia Best of Three vyšla roku 1992.
Po zotavení sa Carla Dixona z vážnej automobilovej nehody Coney Hatch sa znovu dali dokopy v pôvodnom zložení a nahrali album Four (uverejnený roku 2013 v talianskom vydavateľstve Frontiers Music), z ktorého vynikol singel Blown Away. Skupina funguje a občas koncertuje až dodnes.
Titulnú stranu tretieho májového čísla Hlasu ľudu zdobí fotografia z Dňa Hložian v znamení 270. výročia príchodu Slovákov do tejto dediny. Obsiahlejšie príspevky z podujatia prinášame vo viacerých rubrikách. Vo vstupnej rubrike Týždeň je...
Čítaj viacDetailsV Pivnici sa v nedeľu 17. mája uskutoční 5. ročník Detského festivalu ľudových piesní. Podujatie, ktoré organizujú Miestny odbor Matice slovenskej v Pivnici a Základná škola 15. októbra v Pivnici bude v...
Čítaj viacDetailsV piatok 15. mája sa uskutoční v poradí 32. Kysáčsky spevník. Podujatie sa začne o 19.00 hod. vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč (Slovenská 22). Publikum sa môže tešit na pásmo pekných piesní v podaní...
Čítaj viacDetailsMúzeum vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci pozýva kultúrnu verejnosť na vernisáž Medzi ťahmi akademického maliara Marjana Karavlu. Slávnostné otvorenie samostatnej výstavy sa uskutoční v piatok 15. mája o 19.00 hod. v Galérii Zuzky...
Čítaj viacDetails
