Mladých zahraničných Slovákov zaujalo rozvojové dobrovoľníctvo

Študenti z Letnej univerzity pre krajanov po prednáške v EIC (Foto: CĎV UK)

Deti zahraničných Slovákov sa v júli na Slovensku zdokonaľovali nielen v slovenčine. V programe Letnej školy pre mladých krajanov sa objavila aj podnetná prednáška o Európskom roku rozvoja a možnostiach jeho podpory – napríklad formou dobrovoľníctva.

Centrum ďalšieho vzdelávania (sekcia Jazykovej a odbornej prípravy cudzincov a krajanov) Univerzity Komenského v Bratislave každoročne v júli organizuje Letnú univerzitu v Modre – Harmónii pre zahraničných Slovákov a Slovenky z Ukrajiny, Maďarska či zo Srbska. Ide o vzdelávacie podujatie pre mladých krajanov – stredoškolských študentov, hovoriacich po slovensky, ktorí možno o pár rokov budú študovať na univerzitách na Slovensku.

Do ich bohatého programu, plného indoorových aj outdoorových aktivít a zlepšovania slovenčiny, sa vtesnala v polovici júla aj návšteva Zastúpenia Európskej komisie v SR, a predovšetkým prednáška o cieľoch a aktivitách Európskeho roka rozvoja v bratislavskom Európskom informačnom centre (EIC).

Jednotlivci menia svet

Dvaja študenti zo Srbska, šiesti z Maďarska a deviati z Ukrajiny vo veku 17-19 rokov sa dozvedeli v EIC počas prednášky lektorky globálneho vzdelávania Boženy Markovič Baluchovej informácie o fungovaní Európskej únie (EÚ), o možnostiach štúdia cez program Erasmus+, no jadro prednášky tvorili informácie o Európskom roku rozvoja – o jeho cieľoch, aktivitách a možnostiach zapojenia sa.

Málokto si uvedomuje, že EÚ je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete. Vďaka záväzkom členských štátov EÚ k oficiálnej rozvojovej pomoci – príspevky vedú k skvalitneniu života približne 1,2 miliardy ľudí v najchudobnejších krajinách sveta. Medzi programové krajiny, kde realizuje Slovensko svoje projekty rozvojovej spolupráce, patrí Keňa, Afganistan, Moldavsko a Južný Sudán.

Rok 2015 je ako Európsky rok rozvoja kľúčový z niekoľkých dôvodov. Tento rok vyprší termín, ktorý si takmer dvesto krajín na pôde OSN stanovilo pre naplnenie ôsmich Miléniových rozvojových cieľov (MRC). Od jesene pôvodných osem MRC nahradí nových 17 Trvalo-udržateľných cieľov. Konečne si viac ľudí uvedomuje, že pri chápaní a napĺňaní daných cieľov nejde len o krajiny tzv. Tretieho sveta. Prednášajúca Božena Markovič Baluchová zdôrazňuje: „Dôležité je, aby sme sa neskrývali za nejakú väčšiu skupinu, ale aby sme začali sami od seba – heslo ‘mysli globálne, konaj lokálne‘ nie je fráza, treba ho brať naozaj vážne.“

Čo vieme a nevieme o Európskom roku rozvoja

Podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer o Európskom roku rozvoja (ERR2015) až 89 % Slovákov nevedelo, že rok 2015 je vyhlásený za Európsky rok rozvoja. Zaujímavé je, že až 53 % respondentov v SR súhlasí s tým, že boj proti chudobe v rozvojových krajinách má pozitívny vplyv aj na občanov EÚ. Až 83 % občanov EÚ si myslí, že je dôležité pomáhať v rozvojových krajinách – v krajinách s nižšími príjmami. No zároveň 44 % občanov EÚ nevie, kam idú a ako sú použité ich peniaze (príspevky ich krajiny v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci).

Mladí účastníci Letnej školy pre krajanov sa počas prednášky pýtali, ako možno podporiť Európsky rok rozvoja, resp. ako sa doň zapojiť. Lektorka Božena Markovič Baluchová im dala šancu – popremýšľať a niečo jednoduché navrhnúť. Niektorí študenti spomenuli, že ich rodičia nakupujú Fair trade výrobky. Férový obchod, podpora lokálnej produkcie potravín či návšteva farmárskych trhov sa, samozrejme, ráta medzi dobré nápady. Iní študenti spomenuli triedenie odpadu a šetrenie zdrojov. Ďalšou z možností je samovzdelávanie (získanie vedomostí v oblasti medzinárodného rozvoja), alebo aktívne zapájanie sa do aktivít komunitných centier či mimovládnych organizácií – dobrovoľníctvo.

Dobrovoľníctvo v EÚ alebo v rozvojových krajinách

Účastníci letnej školy pre mladých krajanov v SR správne zadefinovali dobrovoľníctvo ako činnosť ľudí, ktorí sú dobrovoľne a bez finančnej odmeny zapojení do konkrétneho projektu v prospech niekoho/niečoho iného. Dlhodobé dobrovoľníctvo doma či v zahraničí môže u mladého človeka pozitívne zmeniť rebríček hodnôt aj plány do budúcnosti (o nadobudnutí nových zručností, skúseností, jazykovej vybavenosti či kontaktov ani nehovoriac).

Mladí ľudia vo veku od 18 do 30 rokov môžu zakúsiť dobrovoľníctvo v EÚ, ale už aj vo vybraných rozvojových krajinách cez Európsku dobrovoľnícku službu (EDS), financovanú zo zdrojov EÚ. Pre skúsených expertov nad 30 rokov je tu napríklad Program na vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci SR, ktorý financuje MZVaEZ SR. V roku 2014 až 11 slovenských inštitúcií vyslalo 43 ľudí na 3-6-mesačný projekt rozvojovej spolupráce do 16 rozvojových krajín (polovica expertov bola vyslaná do Kene). Ide zväčša o záslužné projekty v oblasti sociálnej práce, komunitného rozvoja, zdravotnej starostlivosti či vzdelávania (poskytovanie služieb lokálnej komunite, sprostredkovanie know-how, odovzdávanie skúseností).

Mladí ľudia hneď po skončení prednášky v EIC zadávali do vyhľadávačov vo svojich smartfónoch heslo: EDS. Mladí krajania sú zjavne na dobrej ceste nadobudnúť nové skúsenosti prostredníctvom dobrovoľníctva.

Text: DocUnion