Motív, detail a aj niečo viac

V dosť pestrej letnej ponuke belehradských galérií ťažko prehliadnuť výstavu menom Tranquilo, prebiehajúcu takmer celé leto, od 28. júna do 13. septembra, v galérii Inštitútu Cervantes. Autorom je Igor Mandić (Sarajevo, 1973).

Od roku 1989 žije v Belehrade a profesionálne sa zaoberá fotografiou presne dve desaťročia, od roku 1996. Doteraz mal šesť samostatných a viacnásobne väčší počet kolektívnych výstav, ktorých sa zúčastnil.

Na rozdiel od predošlých podujatí, seriálu Portréty rúk alebo Rorschach test, či vlaňajšieho projektu Putovanie troch objektívov, ktorý realizoval s  Tomislavom Peternekom a Goranom Kukićom, tentokrát sa jeho objektív upriamil  na Majorcu.

Hoci v prvom rade majú nádych dokumentárny, nejde toľko o snímky s povahou foto-dokumentov, koľko o snahu vystihnúť príznačnosti alebo aj podstatu stredomorského duchu a ovzdušia.

Prioritnými prostriedkami v tom sú kontrasty, detail,

neraz pohľad z žabej perspektívy. Inými slovami čosi, čo nás pripúta na prvý pohľad, čo dominuje záberu.

Raz je to hojdačka zavesená medzi dvoma budovami, inokedy trampky na elektrickom drôte, tretíkrát pohľad z vnútra budovy rovno do neba.

Teoretička umenia a médií Mr. Jelena Matićová podčiarkuje, že je príznačnosťou umelecko-fotografickej praxe Igora Mandića rozmanitosť prístupov. Lebo nie je autorom výhradne orientovaným na čiernobielu alebo digitálnu fotografiu, na presné motívy, témy a techniky, ale sa v prvom rade upriamuje na rozbor, opis, skúmanie vnútornej podstaty určitého mesta, lokality, miesta.

S cieľom, aby sme sa na cestu nimi  s potešením vydali aj my.

                                                                                                                                  Oto Filip