Možno o rok, možno o dva…

4.feb 2015

Možno o rok, možno o dva…

Účastníkov prijatia pozdravil predseda Správnej rady Asociácie médií Srbska Zoran Sekulić

Účastníkov prijatia pozdravil predseda Správnej rady Asociácie médií Srbska Zoran Sekulić

ASOCIÁCIA MÉDIÍ SRBSKA

Okrem rokovaní a konferencií, terénov a jubileí, novinári sa nestretávajú tak často. Aspoň nie tam, kde si môžu otvorene pohovoriť o vlastných problémoch, dilemách, nástrahách, pôsobení. Jednou z adries, na ktorej sa môžu nadobro ocitnúť vo vlastnom svete, je v posledných rokoch Asociácia médií Srbska sídliaca v Belehrade a zoskupujúca početné novinové vydavateľstvá s mnohými denníkmi, približne 150 magazínov a týždenníkov, niekoľko tlačových agentúr a združení.

V okolnostiach, keď dochádza k rapídnemu zníženiu počtu printových titulov a súbežnému narastaniu problémov povahy trhovej a finančnej u tých ešte existujúcich, nečudo, že sa i tradičné postnovoročné prijatie pre členov asociácie prebiehajúce vo štvrtok 29. januára zmenilo na neoficiálnu tribúnu a rozhovor o tom, kam pláva, či skôr sa uberá naša mediálna loď. Vítajúc kolegov a členov asociácie, predseda jej Správnej rady a riaditeľ a hlavný a zodpovedný redaktor agentúry Fonet Zoran Sekulić povedal, že by z novinárskeho postrehu o uplynulom roku nevyplynulo veľa toho, čím by sa dalo chváliť. Bol totiž pre printové médiá najťažším v posledných rokoch krízy a transformácie, dokladom čoho sú ukazovatele a podmienky ich hospodárenia.

– No, aby sme nerozprávali len o tom zlom, treba povedať, že aj na mediálnej scéne, aj v našej asociácii bolo i pozitívnych vecí, ktoré treba zaevidovať. Kľúčovou vlaňajšou záležitosťou na mediálnej scéne je schválenie mediálneho zákonodarstva, ktoré pre tlačové a vôbec médiá v Srbsku má podstatný význam. Ide o finále viacročného procesu, v ktorom naša asociácia mala veľmi významnú úlohu. Teraz je veľmi dôležité dôsledné uplatnenie tohto zákonodarstva. Druhou pozitívnou záležitosťou je, že do našich radov pribudlo vlani osem nových členov, čo znamená, že sa v zmysle reprezentatívnosti stávame podnikateľským združením mediálneho priemyslu bez obdoby a konkurencie. Členstvo vlani u nás reaktivovali veľkí vydavatelia, ako sú Politika, Kolor Pres, Dnevnik Vojvodina pres, týždenník Vreme. S osobitnou spokojnosťou môžem podotknúť, že sa vlani našimi členmi stali aj štyri médiá vychádzajúce v rečiach národnostných menšín: Magyar Szó a Hét Nap, ako aj týždenníky Ruske slovo a Hlas ľudu… Bol to rok, v ktorom sme sa konsolidovali, potvrdili svoju reprezentatívnosť a z ktorého sme vstúpili do tohto s niekoľkými úlohami a viacerými vážnymi skúškami, – vyzdvihol Sekulić.

Mnoho hostí, mnoho i tém

Mnoho hostí, mnoho i tém

Jednou z nich je účinkovanie v schvaľovaní nového Zákona o oznamovaní, teda o inzercii. Tento pre tlačené médiá nebol, žiaľ, schválený v balíku s inými mediálnymi zákonmi, keďže je v príslušnosti iného ministerstva. No napriek tomu dúfame, že prinesie také ustanovenia, ktoré printovým médiám, asi ťažšie zasiahnutým krízou než sú tie elektronické, predsa urobí život o čosi ľahším. Druhá veľká skúška sa vzťahuje na oblasť samoregulácie. Ako asociácia podporujeme tento proces a Tlačovú radu, v ktorej máme predstaviteľov tak v Správnej rade, ako i v Komisii pre sťažnosti, no netreba zabúdať, že je samoregulácia v prípade našej mediálnej scény proces relatívne nový. Znamená to, že sa mu len učíme vrátane plného uplatnenia pravidiel novinárskeho kódexu. Možno si všimnúť pokrok na tomto pláne. Zdá sa mi, že aj vydavatelia chápu, nakoľko je to dôležité, skonštatoval Zoran Sekulić. Za veľmi významný segment pôsobenia označil i rôzne školenia, prednášky, dielne prebiehajúce v spolupráci so zahraničnými a domácimi partnermi. Na záver príhovoru, keďže sa prijatia zúčastnila i veľvyslankyňa Francúzska v Srbsku Christine Moro, vyjadril sústrasť a naše spolucítenie s francúzskymi novinármi, ktorých kolegov zavraždili nedávno teroristi v Paríži, podčiarkujúc, že účasť Morovej, ako aj všetkých iných na stretnutí, chápe aj ako podporu asociácie a slobody printových médií.

Na jeho prejav istým spôsobom nadviazal minister kultúry a informovania Ivan Tasovac. Spomenul, že nie náhodou, po vplavení sa do vládnych vôd, práve Asociácia médií bola prvou mediálnou adresou, na ktorú sa vybral pred vyše rokom.

– Je faktom, že sme sa za ten rok a čosi omnoho viac spoznali a vôbec nejde o to, nakoľko sa páčime jedni druhým. To, o čom som pevne presvedčený, je, že zdieľame úplne spoločnú víziu, ktorou je prianie, aby médiá v Srbsku mali omnoho lepšiu pozíciu než dnes. Keď sa zadívam dozadu, tak som vlani na takomto prijatí nechcel rozprávať, lebo sa mi zdalo, že je málo toho, o čom môžem skonštatovať, že je urobené. Pred rokom sme nemali mediálne zákony. Pred rokom nás opantávali veľké obavy, či sa pohneme v ústrety privatizácii médií. Pred rokom boli obrovské obavy i ohľadom toho, čo sa stane v prípade projektového financovania mediálnych obsahov verejného významu, čo spôsobí privatizácia atď. To, čo chcem pri tejto príležitosti podotknúť, je, že 2. februára budú vypísané súbehy na spolufinancovanie mediálnych obsahov, ktorých rozpočet sa vyrovná rozpočtu Európskej komisie tu v Srbsku. Veľmi je tiež dôležité, že členovia komisie budú zvolení na návrh mediálnych združení a vášho samotného odboru novinárov. Nazdávam sa, že ak budeme presadzovať a mať spoločnú zodpovednosť za to, ako budú vyzerať médiá, že sa budeme môcť s oveľa väčším optimizmom dívať na obdobie pred nami. Každý, kto bude apelovanie na rešpektovanie etického kódexu novinárov, ktorý ste vy sami schválili, či apelovanie na slušnosť chápať ako politický nátlak, môžem ho ubezpečiť, že áno, budeme vyvíjať takýto nátlak, ale len v tomto segmente, – vyzdvihol minister Tasovac.

Následne pripomenul i to, čo je už dlho známe a aktuálne: že sa štát oveľa výraznejšie ako doposiaľ sťahuje z médií. Pre mnohé z nich znamená to iné, náročnejšie podmienky hospodárenia a pôsobenia, pre niektoré dokonca aj omnoho väčšie problémy. Aké všetko a čo tieto prinesú, sa ukáže možno už tento rok, možno o rok alebo o dva. Kto zotrvá, porozpráva.

Oto Filip

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs