Nákladniaky ohrozujú Petrovaradínčanov

V Petrovaradíne sa začiatkom júna uskutočnili voľby do Rady Miestneho spoločenstva. Rada sa konštituovala 10. júna a v jej čele je Dušan Popović.

Ubehol pomerne krátky čas, odkedy ste prebrali zodpovednosť o Petrovaradín. Čo sa vám podarilo doteraz urobiť?

– Vo všetkých častiach Petrovaradínu sme urobili niečo. V úplnosti sme vyasfaltovali cesty v uliciach Dalibora Francistija, Marina Držića, Palmotićovej, Patriarchu Rajačića, Čajkovského, ako i v časti Ulice Zlatarićovej. V Ulici Čajkovského sme vybudovali chodníky z oboch strán, ktoré predtým neexistovali, a v Držićovej je vystavaný chodník z ľavej strany, ako i parkovisko pri PU Radosno detinjstvo. Práve je uzavretý tender na nadstavbu predškolskej ustanovizne v Ulici Jože Vlahovića s cieľom rozšíriť kapacity pre pobyt najmladších. V úplnosti je renovovaná ZŠ Jovana Dučića v Ulici Franje Malina, ktorú navštevujú žiaci od prvého po štvrtý ročník. Vynovená je strecha, spustené sú povaly, budova je vylíčená zvonku i zvnútra, vbudovaná je izolácia a všade sú nové plastové dvere a okná. Tak sa podstatne zlepšili pracovné podmienky ustanovizne. Mienime sa zasadzovať v Mestskej správe pre vzdelávanie o zariadenie školy v Ulici Preradovićovej, o výstavbu športovej haly a adaptáciu ruinovanej a vlhkej budovy Sokolského spolku. Máme tu tiež niekoľko zanedbaných objektov prislúchajúcich mestu, ktoré neplnia svoju funkciu, o ktoré sa tiež mienime postarať. Treba spomenúť i to, že sme vyasfaltovali ústredný vchod do vojenskej nemocnice. Keďže sa mesto rozšírilo, v niekdajších víkendových sídliskách na svahoch Fruškej hory dnes máme po 100 až 150 domov. Pritom tam zostali úzke poľné cesty, nieto kanalizácia, vodovod si ľudia budovali sami, nuž tu treba dosť vkladať a my sa chceme postupne do toho pustiť. Do konca mandátu by sme chceli vypracovať projekt na výstavbu kanalizácie. Keďže v sídlisku Zanoš bola zničená cesta, nasypali sme ju kamenivom v dĺžke 2 100 metrov. V predĺžení Ulice Dinka Šimunovića sme tiež vynovili 1 300 metrov cesty, ktorá vychádza na novosadskú križovatku smerom k tunelu. Upravili sme aj časť cesty spájajúcu ulice Trandžamentskú s Mažuranićovou. Okrem cestnej siete postarali sme sa aj o úpravu priestoru a sčasti sme reštaurovali pamätník zastreleným vlastencom z Batajnice z roku 1914, ktorý sa nachádza pri futbalovom ihrisku FK Petrovaradín. Športovo-rekreačnému stredisku, futbalovému klubu a občanom sme darovali posilňovňu na otvorenom, podobnú tej na Štrande. Do konca stavebnej sezóny plánujeme obnoviť časť chodníkov v Ulici Preradovićovej a vykonať ešte niektoré práce na údržbe tejto časti.

Petrovaradín bol určitý čas zabudnutý a zanedbaný, ale sa pohol z mŕtveho bodu a vykročil vpred. Vedenie RMS v predchádzajúcom zložení zabezpečilo úpravu jednej strany Molinariovho parku, výstavbu kanalizácie v polovici Ulice Mažunarićovej a asfaltovanie Ulice Radeho Končara. Máme ambíciu zariadiť aj druhú polovicu parku, vybudovať štyri detské ihriská v častiach Petrovaradínu vzdialených od centra, aby sa všetky deti mohli hrať blízko svojho domu. Snažíme sa, aby mesto nebolo za Dunajom, ale aby mesto bolo v Petrovaradíne. Hoci do Petrovaradínu ľudia radi prichádzajú, nám záleží na tom, aby tu zostávali aj bývať. Iba tam, kde sú ľudia, sú aj sídliská.

Vidno, že sa doteraz urobilo hodne toho, ale sú evidentné aj snahy a plány v začatom pokračovať?

– Tohto roku je v polovici sídliska Sadovi dokončená výstavba kanalizácie, takže sme rozhodli neplátať poškodené vozovky, ale vo všetkých siedmich uliciach vystavať nové asfaltové cesty. Sú časti Petrovaradínu, ktoré v nadchádzajúcom období dostanú prioritu, a to je vchod z juhovýchodnej strany zo smeru Bukovca a Kamenice, čiže Venca, kde sú dlhé ulice, ale bez chodníkov, a k tomu je tam aj problém s osvetlením. V uliciach je frekventovaná premávka a deti do školy musia ísť cestou, takže už v nasledujúcom roku Ulica Račkog po Alibegovac bude v prvom pláne. Aj ulice Bukovački put, Krajiška a Dinka Šimunovića, v ktorej sú devastované chodníky, veľmi úzka cesta a chybuje aj atmosférická kanalizácia, takže ju ohrozujú nánosy z kopcov. Ako je známe, Petrovaradín má veľkú komparatívnu prednosť vzhľadom na Nový Sad – má pevnosť a Dunaj a leží na svahoch Fruškej hory. Keď riešime problémy v infraštruktúre a venujeme sa otázkam zamestnávania občanov, i keď to nie je v našej kompetencii, Petrovaradín bude mestom, do ktorého sa ľudia radi natrvalo nasťahujú. Nakoľko je mi známe, Petrovaradín nemá negatívny prírastok obyvateľstva.

Samozrejme, že sú ešte oblasti, v ktorých treba podnikať. Ktoré problémy ešte treba riešiť?

– Najväčšmi nás trápi a tlačí tranzitná doprava, ktorá tiahne celou dĺžkou Petrovaradínu, od Ulice Račkog cez Preradovićovu a Reljkovićovu. Nákladná doprava z Banstolu, čiže Inđije a Karloviec prechádza Preradovićovou ulicou, a zo smeru Venca a Sriemskej Kamenice sa vlieva cez Ulicu Račkog do Preradovićovej a Reljkovićovou ulicou smeruje k Žeželjovmu mostu. Následkom toho sú ohrozené životy nielen detí a starších, ale aj všetkých Petrovaradínčanov. Okrem toho hluk a iné efekty takej hustej dopravy ohrozujú zdravie ľudí, dokonca aj stavebné objekty, na ktorých popukali nielen fasády, ale aj ostatné steny. Primátor Nového Sadu podnikol v tomto smere prvý krok v zmysle financovania výstavby tunelu cez Fruškú horu smerom do Irigu a Rumy. Očakávame, že obchôdzka dostane aj východ cez Dunaj na diaľnicu Nový Sad – Belehrad, takže by sa tu dalo hovoriť o založení minipriemyselnej zóny. V takom prípade by sme mohli ponúknuť lokality potenciálnym investorom na výstavbu objektov. To však nie je záležitosťou iba nášho Miestneho spoločenstva, ale i mesta Nový Sad. Dostali by sme aj niekoľko atraktívnych ulíc s kultúrnymi pamiatkami, kde by sa našiel priestor pre staré remeslá, obchodíky so suvenírmi a kde by prebiehal, prečo nie, atraktívny nočný život.

Aká je situácia v oblasti hospodárstva? Majú sa občania kde zamestnať?

– I keď túto oblasť nemá na starosti MS, ale obec, mesto, pokrajina a republika, snažíme sa vplývať na mestskú správu, aby hospodárske investície usmernila aj do Petrovaradínu. Toho času tu pôsobia prevažne súkromné firmy, podľa odhadov je ich asi 500, avšak nemajú dostatočnú ekonomickú silu, aby mohli podnietiť rozvoj Petrovaradínu. Kedysi tu bola Pobeda, veľký gigant s 2 900 zamestnanými robotníkmi, ktorá spolu s kooperantmi zamestnávala až 5 000 osôb a bola hybnou silou hospodárskeho rozvoja nášho mesta. Teraz tomu nie je tak. Pobeda je privatizovaná, robí v nej 700 – 800 robotníkov. Nedávno jedna talianska firma začala s výrobou PET ambaláže a fólie a zamestnáva 40 – 50 robotníkov. To je súkromná iniciatíva a chybujú nám väčšie investície. Naším želaním je, aby sa Petrovaradín otvoril aj turisticky, aby Petrovaradínska pevnosť bola symbolom rozvoja nášho mesta. Aj predchádzajúce zloženie RMS a mestská správa sa riadili ideou, a to je aj naším prianím, aby sa staré podhradie ako jadro kultúrno-historických pamiatok zmenilo na turistickú destináciu. Zvyknem hovoriť, že Petrovaradínčania sú takmer z troch strán obkolesení Dunajom, ale ešte stále nie sú na Dunaji, lebo ešte stále nevyužívajú všetky výhody tejto európskej rieky. V Petrovaradíne nie je prístav, nieto kde skladovať tovar, čiže nieto riečneho tranzitu. Máme víziu v tomto smere a očakávame aj pochopenie mesta, pokrajiny a republiky. V akej miere naše plány uskutočníme, nezávisí iba od nás. Miestne spoločenstvo nenakladá s veľkými prostriedkami, ale vďaka pochopeniu primátora Miloša Vučevića sa prihliada aj na prímestské časti. Dôkazom toho sú aj reštauračné práce na Belehradskej bráne, ktorá je symbolom oslobodenia mesta v novembri roku 1918 a symbolom príprav Petrovaradínu na krajšie časy.

E. Šranková